Európa od A po Z: Uhrík odmieta ďalšie zbrojenie, Karvašová pripomína otázku bezpečnosti

Diskusia nadviazala na prejav predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej o stave Únie, v ktorom sa venovala aj obrane a hybridným hrozbám. Debata začala otázkou, prečo sa obyvatelia Európskej únie necítia bezpečne.

Karvašová uviedla, že dôvodov je viac. Poukázala predovšetkým na hybridné útoky a incidenty týkajúce sa letísk, energetickej infraštruktúry či dronov v jednotlivých európskych krajinách. Podľa nej majú podobné aktivity za cieľ vyvolávať v obyvateľoch strach a narúšať ich každodenný život. Uhrík súhlasil, že pocit bezpečnosti medzi ľuďmi klesá, príčiny však vidí aj inde. Hovoril o kriminalite, migrácii či životnej úrovni a kritizoval predstaviteľov PS a Európskej únie za to, že podľa neho obavy ľudí ešte zvyšujú hovorením o vojne a potrebe ďalšieho zbrojenia.

Prečítajte si tiež

Von der Leyenová predstavila nový bezpečnostný plán EÚ. Prizvať chce aj Ukrajinu a Britániu

Spor o hybridné hrozby

Europoslanci sa dostali do sporu aj pri otázke, kto stojí za niektorými incidentmi v Európe. Uhrík vyzýval na opatrnosť pri označovaní vinníkov pred ukončením vyšetrovania. „Pokiaľ sú tu nejaké zahraničné vplyvy, nejakí agenti tu niečo rozvracajú, ja som za to, aby sa to vyšetrilo, aby sa samozrejme títo ľudia potrestali. Ale prosím, neponáhľajme sa v nejakom obviňovaní niekoho, keď nemáme dôkazy,“ povedal.

Karvašová oponovala, že pri viacerých hybridných operáciách už bezpečnostné služby spojeneckých krajín verejne poukázali na Rusko. Zároveň očakáva výsledky vyšetrovania incidentu v Prešove, pričom podobnosť s inými prípadmi podľa nej vyvoláva otázky. Uhrík následne zopakoval, že jednotlivé prípady treba najskôr vyšetriť. Zároveň však uznal potrebu protivzdušnej obrany Slovenska. „Slovensko potrebuje protivzdušnú obranu práve kvôli takýmto incidentom, lebo padne dron na nejakú školu, škôlku, nemocnicu, tak by to bola katastrofa,“ povedal.

Karvašová zase Uhríkove varovania pred možnou eskaláciou do svetovej vojny označila za nezodpovedné. Uhrík reagoval, že ide o legitímne obavy.

Uhrík chce peniaze presunúť zo zbrojenia

Výraznejší názorový rozdiel sa ukázal pri otázke, kam by mali smerovať európske peniaze. Uhrík tvrdil, že jeho politická frakcia presadzuje zrušenie plánovaných výdavkov na obranu vo výške stoviek miliárd eur a ich presmerovanie do regiónov, kohéznych fondov, poľnohospodárstva, infraštruktúry či sociálnych programov. Podľa neho ďalšie nákupy zbraní povedú k reakcii Ruska a pokračovaniu „uzavretého kolotoča“. Peniaze by preto podľa neho boli lepšie využité na zvyšovanie životnej úrovne obyvateľov.

Karvašová namietala, že sociálne, ekonomické a obranné výdavky nemožno stavať proti sebe. „Nehovorme tu, že buď – alebo. Samozrejme, že Únia aj Slovensko sa musí postarať o občanov aj z pohľadu obrany krajiny a obranyschopnosti, lebo bez toho nie je možný rozvoj,“ povedala.

„Darmo budeme mať tie škôlky, školy, lekárov, keď sa tu nebudeme cítiť bezpečne a nebudeme chránení,“ pokračovala s tým, že investovať treba zároveň do európskych projektov a rozvoja slovenských regiónov. Uhrík reagoval, že pocit ohrozenia by sa podľa neho dal dlhodobo riešiť predovšetkým ukončením vojny na Ukrajine. „Že sa v Európe dosiahne mier a potom budú ľudia spokojnejší, nebudú sa musieť báť nejakého nepriateľa a zase tu bude normálny život. Zase tu bude pokoj. To je to, čo chceme dosiahnuť,“ uviedol.

Odmietol tiež predstavu, že by mala Európska únia preberať úlohu vojenskej aliancie. Za obranu je podľa neho určené NATO. „Ja odmietam to, aby sa projekt Európskej únie menil na nejakú vojenskú alianciu, ktorá bude stovkami a stovkami miliárd financovať nákupy zbraní. Na toto sme do Únie nevstupovali,“ vyhlásil.

Karvašová mu položila otázku, či chce, aby Európa a Slovensko zostali v oblasti bezpečnosti závislé od Spojených štátov. „Ak nie, tak jediná alternatíva je, že Európa sa bude vedieť postaviť viac na svoje nohy, a to sa týka aj obrany a bezpečnosti,“ argumentovala.

Zhodli sa na potrebe chrániť hranice

Ďalšou témou diskusie bola nelegálna migrácia. Uhrík presadzoval prísnejšie pravidlá, rýchlejšie návraty ľudí, ktorí nemajú právo zostať v EÚ, a deportácie cudzincov, ktorí po získaní povolenia na pobyt spáchajú trestný čin. Hovoril tiež o „reemigrácii“, ktorú charakterizoval ako koncept uzatvorenia európskych hraníc pred nelegálnou migráciou.

Karvašová priznala, že obavy z nelegálnej migrácie považuje za legitímne. Na Slovensku však podľa nej ľudí viac trápia ekonomické problémy, dostupnosť lekárov, škôlok či kvalita infraštruktúry.

Pri udalostiach v španielskej Ceute zároveň zdôraznila potrebu ochrany vonkajšej hranice EÚ a boja proti pašeráckym sieťam. „My toto potrebujeme zastaviť. Jednoducho veľmi silne chrániť hranicu EÚ pred nelegálnou migráciou,“ povedala. Podľa nej môže Únia na ochranu hraníc vyčleniť aj ďalšie zdroje a zároveň musí spolupracovať s krajinami, odkiaľ migranti prichádzajú.

Prečítajte si tiež

Ostrá výmena PS a Smeru pre Ukrajinu: „Čo je alternatíva? Ruské tanky na hraniciach?“

V závere dostali obaja europoslanci otázku, čo by mala Únia urobiť, aby sa jej obyvatelia cítili bezpečnejšie. Uhrík zopakoval požiadavku znížiť výdavky na zbrojenie, usilovať sa o ukončenie vojny na Ukrajine a tvrdšie postupovať proti kriminalite a nelegálnej migrácii.

Karvašová spojila súčasný pocit neistoty predovšetkým s vojnou na Ukrajine a hybridnými hrozbami. Trvala pritom na tom, že bezpečnosť a obranyschopnosť sú predpokladom ďalšieho ekonomického a spoločenského rozvoja Európy.

Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.