Zatiahnuté
22°
Bratislava
Olympia
17.9.2026
Európa od A po Z: Miesto Slovenska je v EÚ, tvrdí Beňová. Ódor: Chceme silnú Európu
Zdielať na

Európa od A po Z: Miesto Slovenska je v EÚ, tvrdí Beňová. Ódor: Chceme silnú Európu

ŠTRASBURG / Európska únia potrebuje zmeny, jej rozdrobenie na jednotlivé štáty však nie je riešením. Na tom sa v relácii Európa od A po Z s moderátorom Adamom Zavřelom zhodli europoslanci Monika Beňová (Smer-SD) a Ľudovít Ódor (PS), hoci príčiny súčasných problémov vidia rozdielne. Diskutovali o stave Únie, prejave predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, možnom pridružení Kanady, nových zdrojoch európskeho rozpočtu aj vysokých cenách energií. Beňová kritizovala vedenie Komisie, Ódor zase upozorňoval, že problémy nemožno pripisovať iba Bruselu.

Beňová: Rozdrobenie Únie by bolo porážkou

Monika Beňová sa označila za presvedčenú Európanku a zdôraznila, že miesto Slovenska vidí v Európskej únii. Podľa nej je práve spoločná Európa projektom, ktorý umožňuje členským krajinám obstáť v globálnej konkurencii.

„Ak ju rozmeníme na jednotlivé členské štáty, tak to bude porážka všetkých členských štátov,“ povedala Beňová. Výrazne kritickejšia však bola k predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej. Podľa Beňovej politicky ani manažérsky nezvláda svoju funkciu a jej prejav o stave Únie priniesol veľké množstvo prísľubov, no málo konkrétnych riešení.

Europoslankyňa tvrdí, že pri porovnaní minuloročných plánov s dnešným stavom sa mnohé sľuby nepodarilo naplniť. Ako príklad uviedla vysoké ceny energií, pri ktorých podľa nej Komisia už od začiatku roka sľubovala konkrétne opatrenia. „Máme september. Žiaden konkrétny návrh neprišiel,“ skonštatovala Beňová.

Ódor: Európska únia je na križovatke

Ľudovít Ódor opísal Úniu ako projekt, ktorý sa ocitol na križovatke. Poukázal na meniaci sa svetový poriadok a tvrdí, že Európa je dostatočne veľkým hráčom na to, aby dokázala presadzovať vlastné záujmy. Za pozitívne považuje napríklad snahu o znižovanie byrokracie pre podnikateľov či spoločné riešenia problémov v oblasti bývania a zdravotníctva. Nedostatok však vidí v pomalom zavádzaní prijatých rozhodnutí do praxe.

„My chceme mať silnú Európu. A my chceme mať jednotnú Európu,“ zdôraznil Ódor. Práve v tomto bode sa s Beňovou zhodol. Podľa neho by alternatívou k spoločnému európskemu postupu bolo 27 samostatných krajín, ktoré by v globálnych otázkach mali podstatne slabšie postavenie voči Spojeným štátom, Rusku či Číne.

Kanada ako nový partner EÚ?

Debatu vyvolalo aj vyjadrenie Ursuly von der Leyenovej o budúcom pridružení Kanady k Európskej únii. Beňovú spôsob oznámenia prekvapil. Uviedla, že von der Leyenová o podobnom kroku nehovorila ani na predchádzajúcom zasadnutí predsedov politických frakcií, hoci avizovala návštevu kanadského premiéra. Kanadu považuje za potenciálne dobrého partnera EÚ, výhrady však má k spôsobu, akým predsedníčka Komisie tému predstavila.

„Máme tu predsa nejaké procedúry, máme tu proste nejaký systém rozhodovania a schvaľovania,“ upozornila Beňová. Podľa nej nebolo korektné predstaviť takúto myšlienku bez predchádzajúcej širšej diskusie. Ódor pristupoval k oznámeniu odlišne. Zatiaľ ho nevníma ako konkrétny model členstva spojený napríklad s čerpaním európskych fondov, ale predovšetkým ako politický signál.

Podľa neho treba krok vnímať v kontexte meniacich sa geopolitických vzťahov. Kanada a EÚ podľa Ódora hľadajú možnosti užšej ekonomickej a bezpečnostnej spolupráce a môžu byť prirodzenými partnermi pri presadzovaní spolupráce založenej na pravidlách. „Ja to beriem ako politický signál,“ povedal s tým, že k prípadnému konkrétnemu usporiadaniu by ešte bolo potrebné vyriešiť množstvo technických otázok.

Nové zdroje nemusia podľa Ódora znamenať vyššie dane pre ľudí

Témou relácie boli aj nové zdroje európskeho rozpočtu. Ódor upozornil, že diskusia o dodatočných príjmoch automaticky neznamená zvýšenie daní pre európskych občanov alebo firmy. Ako jednu z možností spomenul mechanizmy na ochranu európskeho trhu pred dovozom výrobkov, ktoré nespĺňajú rovnaké podmienky ako produkcia domácich spoločností. Hovoril tiež o digitálnej dani a príspevku veľkých internetových platforiem do verejných rozpočtov.

„O nových zdrojoch treba diskutovať, ale to neznamená úplne, že teraz budeme ešte zvyšovať dane pre našich ľudí, naše firmy,“ vysvetlil. Zároveň však kritiku pomalého konania EÚ obrátil aj na slovenskú vládu. Podľa Ódora Slovensko podobne pomaly reaguje na problémy v oblasti energetiky, konkurencieschopnosti či umelej inteligencie a namiesto nich sa politická diskusia často venuje iným témam.

Spor o drahé energie

Beňová odmietla, že by bola nekritická voči slovenskej vláde. Poukázala však na to, že vysoké ceny pohonných látok a energií nie sú iba slovenským problémom, ale zasahujú krajiny naprieč Európou. Za problém považuje aj energetickú závislosť. Argumentovala, že pri odklone od ruských zdrojov mala EÚ vytvoriť širšie portfólio dodávateľov. Podľa nej sa však možnosti Únie zúžili a významným dodávateľom zostali Spojené štáty.

Beňová zároveň zdôraznila, že podporuje pomoc Ukrajine. Kritizovala však ekonomické dôsledky európskej energetickej politiky. Ódor jej oponoval kritikou slovenskej vlády. Pripomenul predvolebné vyjadrenia Roberta Fica o riešeniach vysokých cien a tvrdil, že vláda po voľbách na viaceré ekonomické problémy rezignovala.

„Mne tá rezignácia vadí, že vláda po troch rokoch rezignovala na všetky reálne problémy Slovenska, ako sú vysoké ceny energií, ako priemysel, ako konkurencieschopnosť,“ povedal Ódor. Beňová to odmietla a ako príklad reakcie vlády uviedla energopomoc. Pri pohonných látkach podľa nej Slovensko čelí globálnemu vývoju, ktorý má len obmedzené možnosti ovplyvniť.

Celý záznam z relácie Európa od A po Z si môžete pozrieť vo videu.

Zdielať na

Súvisiace články

Najčítanejšie správy