Fínsky školský zázrak stráca lesk. V matematike kleslo až na úroveň Slovenska

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

FÍNSKO / Kedysi bol fínsky školský systém považovaný za globálny vzor excelentnosti. Dnes zaznamenáva výrazný pokles výsledkov žiakov v medzinárodných testoch, pričom v matematike už dosiahol úroveň Slovenska. Môžu za to nedostatočne financované reformy, vplyv digitálnej éry aj zmeny v spoločnosti.

Archív (15.09.2026): Prečo Fíni v školstve klesajú?

Kedysi bol fínsky školský systém považovaný za nedosiahnuteľný vzor, symbol excelencie a progresívneho vzdelávania. Po rokoch chvály však prichádza realita. Výsledky fínskych žiakov klesajú a "fínsky zázrak" stráca svoj niekdajší lesk. Aktuálne dáta ukazujú, že v matematike sa Fínsko dostalo až na úroveň Slovenska. Čo stojí za týmto prepadom a aké ponaučenie si z neho môže vziať náš školský systém?

Kedysi vzor, dnes realita

Fínske školstvo nám bolo dlhé roky dávané za vzor a patrilo medzi svetovú špičku. Dnes však jeho výsledky v medzinárodnom testovaní PISA výrazne klesajú. "Nie že my sme sa zlepšovali, ale oni sa začali zhoršovať spolu s nami," konštatuje analytik INESS Róbert Chovanculiak.

V roku 2006 delilo Slovensko od Fínska v matematike priepastných 56 bodov. Hoci výsledky klesajú vo väčšine krajín OECD, Fíni zaznamenávajú výrazný úbytok bodov už od roku 2009. Analytik Chovanculiak spresňuje: "Body z matematiky im klesli o 79 a takýmto spôsobom sme Fínov dobehli."

Spojenie ambicióznych reforiem a úspor

Za prepadom pritom nestojí jedna príčina. Odborníci hovoria o kombinácii viacerých faktorov. Fínsko napríklad zavádzalo ambiciózne reformy práve v období po finančnej kríze, keď sa začalo na školstve šetriť.

Profesor pedagogiky z Helsinskej univerzity Jari Lavonen k tomu dodáva: "Princípy inkluzívneho vzdelávania boli pedagogicky správne, no ich zavádzanie nebolo vždy podporené dostatočnými zdrojmi. V mnohých samosprávach počet asistentov a podporného personálu namiesto rastu klesal."

Vplyv digitálnej éry a meniacej sa spoločnosti

Reformy však podľa odborníkov vysvetľujú iba časť poklesu. Výrazne sa zmenilo aj prostredie, v ktorom dnešní žiaci vyrastajú. Výskumníčka v oblasti vzdelávania z Univerzity v Jyväskylä Jenna Hiltunen zdôrazňuje širšie spoločenské zmeny: "Ešte dôležitejšiu úlohu podľa mňa zohrávajú širšie spoločenské zmeny: menej čítania, viac času pred obrazovkami, rastúce nerovnosti či klesajúca motivácia žiakov."

Holistické vzdelávanie ako trvalá hodnota

Slabšie výsledky v testovaniach však podľa Fínov neznamenajú, že ich vzdelávací model zlyhal. Stále v ňom vidia viaceré pozitíva. Profesorka pedagogiky z Helsinskej univerzity Kirsi Tirri zdôrazňuje: "Našou silnou stránkou je holistické vzdelávanie. Školský výkon nie je jediným cieľom, chceme rozvíjať celú osobnosť žiaka a vychovávať šťastných ľudí."

A hoci sa rozdiely medzi žiakmi zväčšujú, Fínsko patrí stále medzi systémy, kde sociálne zázemie rozhoduje o úspechu dieťaťa menej. "Viac sa uplatňuje rovnosť, sú tam menšie sociálne rozdiely medzi žiakmi," potvrdzuje profesor pedagogiky Ondrej Kaščák.