Tiramisu je zrazu všade. Za jeho obrovským návratom je viac než len chuť

Keď Giancarlo Fanigliulo v auguste otvoril v londýnskom Soho podnik Marrone venovaný tiramisu, očakával, že novinka vzbudí záujem. Ani on však nečakal, čo bude nasledovať. Tiramisu vypredal už za dve a pol hodiny a pred podnikom sa vytvorili rady. Pre britský Guardian priznal, že očakával rozruch, nie však ľudí čakajúcich za rohom. Marrone je iba jedným z príkladov trendu, ktorý sa v roku 2026 rozšíril ďaleko za hranice klasických talianskych reštaurácií.

Tiramisu je zrazu všade

Veľké kaviarenské reťazce začali ponúkať sezónne kávy inšpirované tiramisu, Häagen-Dazs či Carte D'Or predávajú zmrzlinu s jeho príchuťou a londýnsky Buns from Home pripravil vlastnú verziu pečiva z croissantového cesta. Na sociálnych sieťach medzitým pribúdajú tisíce videí a receptov. Virálnym fenoménom sa stali dokonca takzvané „tiramisu drawers“ – veľké nádoby či zásuvky naplnené dezertom, z ktorých sa tiramisu naberá priamo pred zákazníkmi.

Popularita sa prejavuje aj v číslach. Britský reťazec Tesco zaznamenal medziročný rast predaja vlastného radu tiramisu o päť percent. Jeho prémiová verzia s kávou a amarettom vzrástla takmer o desať percent. Ešte výraznejší nárast hlási Marks & Spencer. Predaj tiramisu mu podľa Guardianu medziročne stúpol o 27 percent. Reťazec pritom experimentuje aj s ďalšími podobami – ponúkal napríklad tiramisu brownies a počas Veľkej noci dokonca tradičné britské hot cross buns s príchuťou tiramisu.

Namiesto svadobnej torty

Tiramisu preniklo dokonca aj na svadby. Organizátor svadieb Oliver Stanton ho označil za jeden z hlavných trendov roka 2026. Niektoré páry už tradičnú tortu nahrádzajú pohármi naplnenými tiramisu. Tie ukladajú do niekoľkých poschodí podobne ako poháre v šampanskej pyramíde. Dezert sa tak stáva nielen občerstvením, ale aj atrakciou a miestom na svadobné fotografie.

O tom, aké rozmery tiramisu-mánia dosiahla, svedčí aj ďalší rekord. V marci bol prekonaný Guinnessov svetový rekord v príprave najdlhšieho tiramisu.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa MARRONE (@studiomarrone)

Prečo práve tiramisu?

Odpoveď podľa odborníkov nespočíva iba v kombinácii kávy a mascarpone. Jedným z kľúčov má byť nostalgia. Kulinárska publicistka a historička Rachel P. Harris upozorňuje, že algoritmy sociálnych sietí zvýhodňujú obsah vyvolávajúci nostalgické emócie a zároveň obraz luxusu či pôžitku. Tiramisu podľa nej spĺňa oboje.

Samotný dezert pritom nie je mimoriadne komplikovaný. Jeho základom je vyváženie kávy, krému a piškót. Výsledok však pôsobí oveľa luxusnejšie, než by naznačovala jednoduchosť jednotlivých ingrediencií. Pomáha dokonca jeho názov. Slovo „tiramisu“ podľa Harris evokuje eleganciu a zároveň sa stalo okamžite rozpoznateľným pomenovaním určitého chuťového profilu. Keď niekto ponúkne tiramisu latte, sušienku či šišku, zákazník približne vie, že môže očakávať kombináciu kávy a krémových chutí.

Malý luxus v neistých časoch

Za trendom môže byť aj širšia zmena spotrebiteľského správania. V čase ekonomickej neistoty ľudia častejšie vyhľadávajú malé a cenovo dostupné odmeny namiesto veľkých výdavkov. Ak si človek nemôže alebo nechce dopriať drahú večeru, stále si môže kúpiť prémiový dezert či kávu. Práve takéto drobné pôžitky získavajú podľa Harris väčší význam v období, keď ľudia obmedzujú návštevy reštaurácií.

Tiramisu navyše dokonale spája dve veci, po ktorých je momentálne dopyt: niečo dôverne známe a zároveň dostatočne dekadentné na to, aby to pôsobilo ako odmena. Aj spoločnosť Givaudan pri analýze súčasných chutí spotrebiteľov zaraďuje tiramisu medzi nostalgické príchute spojené so známymi, upokojujúcimi chuťami.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa MARRONE (@studiomarrone)

Z receptu starej mamy vznikol celý podnik

Aj príbeh londýnskeho Marrone stojí na nostalgii. Tridsaťročný Fanigliulo predtým pracoval v technologickom predaji a nemal skúsenosti s gastronómiou. Z otcovej strany však pochádza z talianskej rodiny a pri príprave dezertu sa inšpiroval receptom svojej starej mamy. K otvoreniu podniku ho priviedlo aj zistenie, že napriek obrovskej popularite dezertu neexistuje značka, ktorú by si ľudia automaticky spájali práve s tiramisu. Zdá sa, že načasovanie mu vyšlo dokonale.

Z dezertu, ktorý desaťročia patril medzi stálice talianskych reštaurácií, sa totiž stal jeden z najvýraznejších gastronomických fenoménov roka 2026. A otázkou už možno nie je, kde sa tiramisu objaví najbližšie, ale či ho už nebude priveľa.

Kde vzniklo tiramisu?

Hoci tiramisu pôsobí ako stáročná talianska klasika, v skutočnosti je pomerne mladým dezertom. Najznámejšia a najčastejšie uvádzaná verzia jeho vzniku smeruje do Trevisa v regióne Benátsko na severe Talianska a do reštaurácie Le Beccherie. Práve tam mali majiteľka Alba Campeol a cukrár Roberto „Loli“ Linguanotto na prelome 60. a 70. rokov postupne vytvoriť dezert, ktorý poznáme dnes.

V roku 1972 sa pod názvom Tiramesù objavil na jedálnom lístku reštaurácie. Inšpiráciou mala byť jednoduchá domáca pochúťka nazývaná sbatudìn – vaječné žĺtky vyšľahané s cukrom, ktoré sa v oblasti Trevisa tradične podávali ako výživné jedlo na posilnenie. Alba Campeol spomínala, že podobnú zmes jej pripravovala svokra po pôrode. Postupným experimentovaním pribudli mascarpone, káva, piškóty a kakao.

Aj názov dezertu odkazuje na jeho povzbudzujúci charakter. Talianske „tirami su“ možno voľne preložiť ako „zdvihni ma“, „povzbuď ma“ či „zlepši mi náladu“. Recept z Le Beccherie bol napokon v roku 2010 notársky uložený pri Talianskej akadémii kuchyne.

O prvenstvo sa však vedie taliansky spor

Príbeh nie je úplne jednoznačný. O pôvod tiramisu sa totiž s Benátskom dlhodobo sporí susedný región Friuli-Venezia Giulia. Tamojšia turistická organizácia uvádza dve staršie podoby dezertu. Jedna sa spája s Pieris už s rokom 1935, druhá s Tolmezzom v 50. rokoch. Práve verzia z Tolmezza už mala obsahovať kombináciu piškót, kávy, mascarpone a kakaa podobnú dnešnému tiramisu.

Pôvodné tiramisu je jednoduchšie, než si mnohí myslia

Zaujímavé je aj to, čo v pôvodnom tiramisu nie je. Žiadna smotana na šľahanie, rum, amaretto ani vyšľahané bielky. Originálny recept Le Beccherie stojí iba na šiestich ingredienciách: vaječných žĺtkoch, cukre, mascarpone, piškótach savoiardi, silnej káve a horkom kakau.

Oficiálny recept reštaurácie vo veľkej dávke používa 12 žĺtkov, 500 gramov cukru, kilogram mascarpone, 60 piškót, kávu a kakao. Žĺtky sa vyšľahajú s cukrom a následne sa pridá mascarpone. Piškóty sa krátko namočia do vychladnutej kávy, aby sa úplne nerozmočili, a striedajú sa s mascarpone krémom. Na záver príde vrstva kakaa a dezert sa nechá vychladiť. Pre domácu kuchyňu sa dá množstvo jednoducho zmenšiť, napríklad na približne štvrtinu.

tiramisu

noviny.sk

​

Jednoduché klasické tiramisu na doma

Na menšiu formu postačí približne:

• 250 g mascarpone
• 3 žĺtky
• 125 g cukru
• asi 15 piškót savoiardi
• silná vychladnutá káva
• horké kakao

Postup:

1. Žĺtky vyšľaháme s cukrom do svetlej peny a opatrne do nich zapracujeme mascarpone.
2. Piškóty veľmi krátko namáčame do vychladnutej kávy.
3. Do nádoby vrstvíme piškóty a mascarpone krém, povrch zasypeme kakaom a tiramisu necháme dôkladne vychladiť.

Pri domácej príprave treba myslieť na to, že tradičný recept používa surové žĺtky. Z hľadiska bezpečnosti je preto vhodné použiť pasterizované vajcia alebo žĺtky, najmä ak bude dezert určený deťom, tehotným ženám, seniorom či ľuďom s oslabenou imunitou.

Od klasiky po pistácie či jahody

Práve jednoduchosť základného receptu je jedným z dôvodov, prečo sa tiramisu tak ľahko mení na nové dezerty. Klasickú kávovú verziu dnes dopĺňa pistáciové, jahodové, citrónové či čokoládové tiramisu, vznikajú tiramisu torty, croissanty, zmrzliny aj kávy.