V Česku exhumujú pozostatky Jána Masaryka. Zisťujú, či ho zavraždili

Syn prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka zomrel 10.marca 1948 po páde z okna svojho služobného bytu necelý mesiac po komunistickom prevrate vo februári 1948. Podľa oficiálnej dobovej verzie spáchal samovraždu, policajný Úrad dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu ( ÚDV ) však preveruje možnú vraždu. „Dnes na cintoríne v Lánoch na Kladensku robíme úkony trestného riadenia v súvislosti s preverovaním úmrtia Jána Masaryka v roku 1948, ktoré spočívajú v exhumácii jeho pozostatkov a ich skúmania s využitím najmodernejších kriminalistických metód,“ uviedol Vinčálek. Cieľom je podľa neho okrem iného vyvrátiť rôzne špekulácie, ktoré sú s týmto prípadom spojené. „Veríme, že nás dnešné úkony priblížia k objasneniu okolností vedúcich k smrti Jána Masaryka,“ dodal.

Prečítajte si tiež

Záhada smrti Jana Masaryka: Začiatkom septembra exhumujú jeho ostatky

​Kto bol Ján Masaryk?

Ján Masaryk bol významný česko-slovenský diplomat a politik, ktorý pôsobil ako minister zahraničných vecí. V rokoch 1925 až 1938 zastupoval Československú republiku ako vyslanec v Spojenom kráľovstve. Z funkcie odstúpil na protest proti Mníchovskej dohode. Počas druhej svetovej vojny viedol rozhlasové relácie BBC pre okupované Československo a pôsobil ako minister zahraničných vecí v londýnskej exilovej vláde. Vo funkcii ministra zahraničných vecí pokračoval aj po návrate do vlasti v povojnových vládach. Zostal ním aj po komunistickom prevrate vo februári 1948. 

Českí experti preverujú nové poznatky a indície 

Starosta Lán Ernest Kosár potvrdil, že odovzdal klúče od cintorína, ale ďalšie podrobnosti o situácii na mieste neuviedol. „Ja som viazaný mlčanlivosťou,“ uviedol. Hovorca pražského mestského štátneho zastupiteľstva Aleš Cimbala v pondelok vyhlásil, že preverovanie úmrtia Jána Masaryka pokračuje skúmaním ďalších nových poznatkov a indícií. „Teraz sú realizované ďalšie nevyhnutné úkony, ktoré zodpovedajú potrebe spojenej s vysporiadaním, potvrdením či vyvrátením nových poznatkov, teórií či hypotéz, s ktorými boli orgány činné v trestnom konaní oboznámené a ktoré by mohli viesť k podrobnejšiemu zisteniu skutkového stavu veci," uviedol Cimbala. 

Prečítajte si tiež

Odborník na zahraničnú politiku: Bodaj by dnes bolo viac lídrov ako Masaryk, Štefánik a Beneš

Riaditeľ ÚDV Dalimil Sypták vlani povedal, že prípad je zaujímavý ako samotnou osobou Masaryka, tak aj okruhom potenciálnych páchateľov, ktorí ho mohli zavraždiť. K ďalšiemu postupu naznačil, že by vyšetrovatelia okrem iného skúmali, či na tele alebo oblečení nezostali známky trestného činu. Vlani ÚDV tiež dostal preklady listín z diplomatických archívov Francúzska, USA a Veľkej Británie.

Priebeh vyšetrovaní smrti Jána Masaryka 

• Ján Masaryk (1886-1948), syn prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka, sa počas druhej svetovej vojny v roku 1940 stal ministrom zahraničia londýnskej exilovej vlády, po vojne zostal ako nestranícky v rovnakej funkcii vo vládach sociálneho demokrata Zdeňka Fierlingera i komunistu Klementa Gottwalda. Vo februári 1948 sa nepridal k demisii nekomunistických ministrov. Po komunistickom puči uvažoval o presťahovaní do Londýna, kde chcel podľa niektorých svedectiev začať nový život. Namiesto toho ho v noci z 9. na 10. marca 1948 stihla vo veku 61 rokov tragická smrť, ktorú sa dodnes nepodarilo objasniť.
• Masarykov pohreb 13. marca 1948 bol celonárodne tichou manifestáciou, v sprievode Loretánskou ulicou sa vystriedalo vyše štvrť milióna protestujúcich občanov.
• Masarykovo telo našli nad ránom 10. marca pod oknami jeho služobného bytu v Černínskom paláci na Hradčanoch. Čo sa počas noci v byte odohralo, je predmetom špekulácií. Podľa dobovej oficiálnej verzie spáchal Masaryk samovraždu skokom z okna, ale napríklad už vyšetrovanie z rokov 2001 až 2003 sa priklonilo k názoru, že Masaryk bol zavraždený. 
• V marci 2021 Úrad dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu (ÚDV) vyšetrovanie uzavrel bez toho, aby dospel k jednoznačnému záveru, či išlo o vraždu, samovraždu či nešťastnú náhodu. Kriminalisti vtedy prípad odložili. V januári 2025 však polícia prípad znovu otvorila po tom, čo sa v lete 2024 podarilo získať dokumenty z diplomatických archívov Francúzska, Spojených štátov amerických a Veľkej Británie. "Úrad vec preveruje ako podozrenie zo spáchania trestného činu vraždy," uviedla vlani polícia.

Hrob Jána Masaryka

TASR

• ​Prvá vyšetrovacia správa z roku 1948 hovorila o samovražde. "V noci z 9. na 10. marca z nezistených príčin odišiel do kúpeľne, otvoril okno a vyskočil na nádvorie," stálo v nej. Už 10. marca 1948 (okrem iného v deň, keď sa vzdala poslaneckého mandátu neskôr komunistami na smrť odsúdená Milada Horáková) hovoril v parlamente komunistický minister vnútra Václav Nosek o Masarykovom "dobrovoľnom ukončení života". Vyšetrovatelia sa neskôr zhodli v tom, že prvé vyšetrovanie bolo nedbalé a účelovo vedené k záveru samovražda. Žiadny list na rozlúčku sa nenašiel. 
• V roku 1969 hovorila správa komisie prokuratúry o "nešťastnej náhode". Opätovné otvorenie vyšetrovania vtedy ovplyvnila okupácia vojskami z augusta 1968. Závery ďalšieho vyšetrovania z rokov 1993 až 1996 zhrnul v knihe Smrť Jána Masaryka očami kriminalistu vyšetrovateľ ÚDV Ján Havel. Priklonil sa k hypotéze vynútenej samovraždy, ktorú zapríčinila nezákonná domová prehliadka. Podľa tejto verzie komunistické vedenie poslalo do Masarykovho bytu komando po materiály, ktorými ho potom chcelo vydierať. Masaryk sa ale pokúsil utiecť po okennej rímse, z ktorej spadol. 
• Vyšetrovanie ÚDV z rokov 2001 až 2003 viedlo k záveru, že Masaryk bol zavraždený, páchateľa sa ale nepodarilo odhaliť. Česká strana vtedy okrem iného požiadala moskovskú prokuratúru o výsluch niekdajšej plukovníčky sovietskej tajnej služby Jelizavety Paršinovej, ktorá v rokoch 1945 až 1953 pôsobila v Československu a neskôr tvrdila, že pozná identitu Masarykových vrahov. V čase žiadosti už ale Paršinová nežila. Pre záver vyšetrovateľov bol kľúčový najmä posudok experta na biomechaniku Jiřího Strausa, ktorý hovorí o tom, že k pádu ministra "prispela minimálne jedna osoba". Straus ale čelil kritike svojich znaleckých posudkov v iných prípadoch.
• Ďalšie vyšetrovanie z konca roka 2016 neprinieslo žiadne výsledky. Podnetom bola informácia expertky Václavy Jandečkovej, podľa ktorej sa v Masarykovom byte v čase jeho smrti nachádzal niekdajší vyšší úradník ministerstva zahraničia Ján Bydžovský, ktorý bol podozrivý z odovzdávania informácií tajným službám Veľkej Británie a Spojených štátov. V decembri 2015 Jandečková povedala Ľudovým novinám, že Masaryk mohol byť zavraždený na príkaz britskej tajnej služby.  
• ÚDV prípad otvoril na jeseň 2019 na základe viacerých podnetov. Kriminalisti dostali nahrávku s výpoveďou policajta Vilibalda Hofmanna, ktorý bol na mieste činu ako jeden z prvých a ktorý konštatoval, že sa s telom hýbalo. V rovnakom čase policajti dostali tiež podnet dvojice expertov, ktorí sa zaoberali mechanizmom pádu Masarykovho tela. Ján Špička a Martin Čermák skúmali, či mohol Masaryk z okna vypadnúť alebo vyskočil sám. Kriminalisti ale v marci 2021 prípad odložili bez jednoznačného záveru.