Posledné slová T.G. Masaryka. Po rokoch odhalia odkaz prvého československého prezidenta

PRAHA / Už zajtra (piatok 19. septembra) sa verejnosť konečne dozvie obsah tajomnej obálky, ktorá údajne obsahuje jedny z posledných slov prvého československého prezidenta Tomáša Garrigue Masaryka. Text nadiktoval synovi Janovi v roku 1937, prežil dramatické udalosti 20. storočia a teraz čaká na svoje odhalenie, ktorého sa zúčastní aj prezident Petr Pavel.

Cesta obálky naprieč dejinami

Osud tohto dokumentu je rovnako zaujímavý ako jeho potenciálny obsah. List vznikol len pár dní pred Masarykovou smrťou a jeho existencia bola po celé desaťročia zahalená rúškom tajomstva. Druhá svetová vojna, komunistický režim, exil v západnej Európe – obálka prežila všetky tieto prekážky a zostala utajená. Ako uvádza historik a archivár Jiří Křesťan v štúdii z antológie Národného archívu Paginae Historiae: "Len pár dní pred Masarykovou smrťou bol údajne napísaný list, ktorého obsah dnes nikto živý nepozná." 

Zlepšenie po mŕtvici a vznik listu

Po sérii mŕtvic v rokoch 1934 a 1935 bol zdravotný stav Tomáša Garrigue Masaryka vážny. Jeho pohyblivosť bola obmedzená a trpel problémami s pamäťou a rečou. Napriek tomu, na začiatku septembra 1937, po ďalšej mŕtvici, nastalo krátke zlepšenie. "Lekárske správy od 3. septembra boli čoraz optimistickejšie," píše Křesťan. "Od 5. septembra sa začali vydávať už len raz denne, čo svedčilo o tom, že bezprostredné nebezpečenstvo pominulo."

Práve v tomto období, medzi 3. a 11. septembrom 1937, mal Masaryk nadiktovať svojmu synovi Janovi list, ktorého obsah je dodnes neznámy. Píše ct24.cz.

Obálka s poslednými slovami Tomáša Garrigue Masaryka

Národní Archiv

​

Putovanie listu do exilu a späť

Po Masarykovej smrti sa list dostal do rúk jeho syna Jana. Po jeho záhadnej smrti v roku 1948 sa dokumentu ujal tajomník Antonín Sum. V zložitej situácii dokázal Sum písomnosti, vrátane listu, prepašovať do Škótska. Tam ich prevzal Lumír Soukup, ďalší z Masarykových tajomníkov, ktorý emigroval.

Soukup následne pridal k archívu aj dokumenty od dcér Masaryka Alice Masarykovej a Olgy Revilliodovej. Po tridsiatich rokoch sa archív presťahoval do južného Francúzska a v roku 1996 bol odovzdaný späť Antonínovi Sumovi, ktorý sa vrátil do Československa.

+10 fotiek

Tomáš Garrigue Masaryk

​

Pečať tajomstva a očakávané odhalenie

Sum si list ponechal až do roku 2005, kedy ho odovzdal archivárovi Křesťanovi. Na obálke sa nachádzajú odtlačky pečatí a poznámky, ktoré svedčia o jeho starostlivosti o tento vzácny dokument. Práve Sum obálku zapečatil s tým, že obsah listu na ďalších 20 rokov zostane utajený.

Aké slová teda ukrýva táto tajomná obálka? Ide o odkaz budúcim generáciám, osobnú správu rodine, alebo chýbajúcu poslednú vôľu? Hoci sa špekuluje o rôznych scenároch, isté je len jedno: odpoveď sa dozvieme už zajtra (piatok 19. septembra).