„Politici musia chodiť medzi ľudí.“ Historička zdôrazňuje aktuálnosť Masarykových slov

BRATISLAVA / Po dlhých 88 rokoch sa konečne odhalil obsah listu prvého československého prezidenta Tomáša Garrigue Masaryka. Historická udalosť sa konala na zámku v Lánoch za prítomnosti historikov, archivárov, rodiny T. G. Masaryka a prezidenta Petra Pavla. Čo sa v liste skrývalo a aké posolstvo zanechal Masaryk pre budúce generácie? O tom sme sa porozprávali s historičkou a odborníčkou na protokol Máriou Holubovou.

Hlinka "hlupák" pre chybu s Maďarmi?

Záznam, ktorý vznikol pravdepodobne v rokoch 1934 až 1937, odhaľuje Masarykov pohľad na niektoré osobnosti a udalosti vtedajšej doby. Zaujímavý je najmä jeho postoj k slovenskému politikovi Andrejovi Hlinkovi. Hlupák sa objavuje u slovenského predstaviteľa Hlinkovej ľudovej strany u Hlinku. Masaryk ho označil za hlupáka, ktorý urobil chybu s Maďarmi. Syn T. G. Masaryka, Jan Masaryk, však k otcovým slovám dopísal poznámku: "Musíte mu to odpustiť."

Aký bol teda vzťah medzi Masarykom a Hlinkom? "Andrej Hlinka bol ešte v rámci Rakúsko-Uhorska priaznivo naklonený českej strane a vzniku Československej republiky. Neskôr sa odklonil od čechoslovakizmu a brojil proti vláde Masaryka a Beneša," vysvetľuje historička. Hlinka v 20. a 30. rokoch presadzoval autonómiu Slovenska.

Masaryk, ako filozof a optimista, sa snažil o znášanlivosť voči menšinám v Československu. "Jedine voči komu mal výhrady bolo Rusko a ruská strana," dodáva Holubová. "Zo vzťahu takej tolerancie potom dospeli do ostrého antagonizmu."

+10 fotiek

Tomáš Garrigue Masaryk

​

Nadčasové posolstvo pre dnešok?

Masaryk sa v liste venuje aj téme vzdelania a inteligencie. "Ak sú ľudia nevzdelaní, hlúpi, nemôžete toho veľa urobiť. Ľudia sú radi hlúpi. Nerobte im to ľahšie. Hádajte sa s nimi," píše prezident. Je toto posolstvo aktuálne aj po 88 rokoch? "Neskutočne nadčasový odkaz," odpovedá Holubová.

"Mňa zaujala tá myšlienka a ten prístup Tomáša Garrigue Masaryka o politikoch, ako majú politici robiť politiku. Nie sedieť v tom hlavnom meste, ale v rámci tej kampane majú chodiť aj do tých najzapadlejších dedín a nabádal ich k tomu, aby chodili do tých hostincov. Nechcem povedať, že krčiem. Tam rozvážali tú debatu, vysvetľovali. Mali trpezlivosť s tým obyčajným nevzdelaným ľudom. A naozaj toto všetko on dal do takého známeho výroku. Doslova ho citujem: "Najväčšou brzdou demokracie v našom štáte sú dve veľké dediny Kocúrkovo a Hulvátovo." No takže to je ten nadčasový odkaz, že politici nemôžu žiť v nejakej bubline, ale musia chodiť aj do tých najzákladnejších dedín a šíriť osvetu, rozprávať sa s ľuďmi."

​

"Dajte im, čo si zaslúžia, ale nič viac"

Masaryk v liste spomína aj Nemcov, o ktorých píše, že by mali s nami zostať. "Dajte im, čo si zaslúžia, ale nič viac. Nemci majú istú poctivosť, ale ukradnú ešte viac," dodal. Ako sa dá na tieto výroky pozerať? "Toto je Achillova päta československej zahraničnej politiky od roku 1918, ktorú reprezentoval Eduard Beneš," hovorí Holubová.

Podľa nej, zahraničná politika Eduarda Beneša bola zameraná na spojenectvá s veľmocami, no národnostná otázka sa utláčala. "Čo potom spôsobilo, že sme v tom roku 1938 pred Mníchovom ostali osamotení sami." 

Prečítajte si tiež

Obálka odhalila Masarykove slová: Hlinku označil za hlupáka

​

Masarykova charizma a noblesa: "Bol to kráľ"

Historici sa zhodujú, že list odhaľuje autentický jazyk a štýl Masaryka. „Tomáš Garrigue Masaryk sa vyznačoval určitou charizmou ako máloktorý politik,“ hovorí Holubová a dodáva: „Ja tvrdím, že on bol kráľ. Bol to neskutočný fešák. Mal charizmu, šarm a takíto ľudia si môžu dovoliť pomenovať veci pravými pojmami."

Holubová zdôraznila, že Masaryk bol prirodzený a sám sebou, čo prispelo k jeho charizme. "Jeho vznešenosť, noblesa, ktorá vekom ešte rástla, potom priviedla také konšpiračné teórie, že vlastne mohol byť aj potomok toho Františka Jozefa I.. Lebo naozaj tá jeho noblesa, Elegancia bola neskutočná a on vtlačil takú úžasnú pečať prezidentskému úradu, že prezidentský úrad prežil aj totalitu, teda socialistické Československo." 

Analýza listu a jeho autenticita

List, ktorý bol objavený, zatiaľ nie je datovaný, čo sťažuje jeho zaradenie do historického kontextu. "Celý problém spočíva len v tom, čo je také nepochopiteľné, že tento list nie je datovaný. Preto ho nemôžeme brať ako historický dokument, ale nejaké posolstvo, teda zápisky," vysvetľuje Holubová. Odborníci sa teraz zameriavajú na analýzu papiera, písma Jana Masaryka a ďalšie detaily, aby určili jeho autenticitu a presnejšie datovanie. Archivári plánujú list zverejniť aj s výkladom, aby sa predišlo vytrhávaniu pasáží z kontextu.

​