Nie sme „arktické opice“. Grónčania otvorene hovoria o rasizme, kolonializme aj ceste k nezávislosti

BRNO / Grónski autori, hudobníci, vedci a aktivisti využívajú priestor na to, aby upozornili na dôsledky koloniálnej politiky Kodane, pretrvávajúcu diskrimináciu Inuitov i vlastnú predstavu o budúcnosti Grónska. Počas festivalu v Brne zazneli témy, o ktorých sa v Dánsku dlhé roky hovorilo len potichu.

Ako uviedol portál CNN Prima NEWS, jedným z najsilnejších hlasov festivalu bol27-ročný rapper Tarrak (Josef Tarrak Petrussen). Vo svojich skladbách bez príkras opisuje skúsenosti Inuitov žijúcich v Dánsku, kde podľa neho rasové predsudky a stereotypy pretrvávajú dodnes. V textoch spomína hanlivé prezývky, ktorými bývajú Grónčania označovaní, aj pocit, že sú v dánskej spoločnosti často vnímaní ako občania druhej kategórie.

Jazyk ako bariéra

Podľa Tarraka je jedným z najväčších problémov postavenie grónskeho jazyka vo vzdelávacom systéme. Tvrdí, že bez znalosti dánčiny majú mladí Grónčania výrazne obmedzené možnosti štúdia a profesijného uplatnenia.

Prečítajte si tiež

Štúdio 24: Aký je strategický význam Grónska?

Svoje vlastné detstvo opisuje ako príklad nefunkčného systému. V škole, kde väčšina detí ovládala výlučne grónčinu, vyučoval pedagóg z Dánska, ktorý miestny jazyk nepoznal. Keďže sa s deťmi nedokázal dorozumieť ani po dánsky, výučba napokon prebiehala v angličtine.

Koloniálna minulosť, ktorá stále bolí

Spisovateľka, politička a dokumentaristka Aka Hansenová hovorila, že Inuiti vyrastali v presvedčení, že za svoju existenciu majú byť Dánsku vďační.

Podľa nej však tento obraz zakrýval skutočnosť, že kolonizácia znamenala postupné potláčanie pôvodných tradícií, náboženstva aj spôsobu života. Kresťanská misia, šírenie európskej kultúry a zásahy do každodenného života podľa nej zásadne zmenili identitu grónskej spoločnosti.

Hansenová zároveň pripomína jednu z najtemnejších kapitol moderných dejín Grónska. V 60. a 70. rokoch boli tisícom mladých inuitských dievčat bez ich vedomia alebo súhlasu rodičov zavádzané vnútromaternicové telieska. Cieľom bolo obmedziť populačný rast pôvodného obyvateľstva. Práve táto aféra patrí dnes medzi najdiskutovanejšie prípady porušovania ľudských práv v dejinách Dánskeho kráľovstva.

Prečítajte si tiež

Odkaz Dánska Trumpovi: Grónsko nie je na predaj. Budeme brániť každý centimeter NATO

Túžba po samostatnosti rastie

Mnohí grónski autori sa zhodujú, že budúcnosť ostrova by mala smerovať k plnej štátnej nezávislosti.

Tarrak vo svojich vystúpeniach vyzýva Grónčanov, aby sa prestali zmierovať s postavením, ktoré im bolo historicky prisúdené, a aktívne bojovali za svoje práva. Podobný názor zastáva aj Aka Hansenová či spisovateľka Iben Mondrupová, ktorá označuje koloniálne obdobie za nespravodlivé a neľudské.

Rasizmus pretrváva

Diskriminácia Inuitov podľa účastníkov festivalu nie je iba historickou témou.

Tarrak opisuje vlastné skúsenosti s urážkami, nenávistnými poznámkami či otvoreným rasizmom počas pobytu v kontinentálnom Dánsku. Tvrdí, že predsudky voči Grónčanom sú stále rozšírené a stereotypy ich často vykresľujú ako alkoholikov alebo sociálne neprispôsobivých ľudí.

Prečítajte si tiež

Trump stále chce Grónsko. ​"Obyvatelia krajiny nie sú na predaj," vyhlásil premiér

Kodaň pripravila plán proti diskriminácii

Dánska vláda na rastúcu kritiku reaguje sériou opatrení zameraných na boj proti rasizmu. Súčasťou pripravovaného akčného plánu je aj monitorovanie nenávistných prejavov voči Grónčanom na sociálnych sieťach či podpora projektov zameraných na rovnosť príležitostí.

Hlas generácie, ktorá odmieta mlčať

Hudba Tarraka sa stala hlasom mladej generácie Grónčanov, ktorá už nechce prijímať stereotypy ani koloniálne dedičstvo ako samozrejmosť. Vo svojich skladbách otvorene opisuje skúsenosti s rasizmom, sociálnym vylúčením aj stratou identity.