Grécko brzdí nové sankcie proti Rusku: Zákaz prepravy LNG podľa Atén oslabí európske firmy

ATÉNY / Pripravovaný zákaz Európskej únie na prepravu ruského skvapalneného zemného plynu (LNG) do tretích krajín môže mať vážne následky pre európsku ekonomiku. Grécko preto oficiálne varuje Brusel, že toto opatrenie v konečnom dôsledku neoslabí Moskvu, ale ochromí postavenie európskych lodných spoločností a vytvorí obrovskú strategickú výhodu pre konkurenciu mimo Únie. Atény preto v uplynulých dňoch zablokovali prijatie v poradí už 21. balíka sankcií proti Rusku a nekompromisne žiadajú pre svoju obchodnú flotilu výnimku.

 Atény hrajú tvrdú hru s ropným stropom

Veľvyslanci členských štátov Európskej únie sa počas uplynulého maratónu rokovaní nedokázali dohodnúť na novom súbore reštriktívnych opatrení. Dôvodom je práve odpor Grécka. To požaduje zásadnú úpravu celoúnijného zákazu týkajúceho sa ruského LNG, ktorý má v plnom rozsahu začať platiť od 1. januára 2027. Podľa pravidiel schválených v minulosti má byť od tohto dátumu zakázaný nákup, dovoz, ale aj akákoľvek priama či nepriama preprava ruského plynu.

Grécko pritom netrvá na tom, že chce ruský plyn dovážať pre vlastnú spotrebu. Chce si však za každú cenu zachovať svoje dominantné postavenie na globálnom trhu námornej prepravy. Grécka obchodná flotila totiž úplne dominuje európskemu trhu a vo svete zvádza tvrdý boj s gigantmi z Japonska, Číny a Spojených štátov.

Atény podľa diplomatických zdrojov touto požiadavkou podmieňujú aj ďalší dôležitý krok – svoju podporu pre zmrazenie cenového stropu na ruskú ropu vo výške 44 dolárov za barel.

Tlak na Moskvu je v poriadku, avšak nie na úkor Európy

Predstavitelia gréckej vlády pre agentúru Reuters pod podmienkou anonymity vysvetlili, že sankčná politika Únie musí prejsť dôkladnou revíziou. Každý nový balík reštriktívnych opatrení musí byť podľa nich nastavený tak, aby maximalizoval tlak na Moskvu, no zároveň minimalizoval nežiaduce dopady na európske firmy a spotrebiteľov. „Sankcie by mali oslabovať ekonomickú kapacitu Ruska, nie vytvárať strategické výhody pre iných na úkor Európy,“ uviedol vysokopostavený grécky predstaviteľ.

Z pohľadu Atén nedáva zmysel, aby sa Európska únia dobrovoľne vzdávala celých odvetví hospodárstva a prenechávala podiely na trhu ázijským či americkým konkurentom, ktorí v preprave ruského LNG radi zaplnia uvoľnené miesto.

Prečítajte si tiež

Grécko pred voľbami. Nádej i obavy v podobe radikálnej ľavice

​Čas na dohodu sa kráti, v stávke sú milióny pre Rusko

Rokovania o 21. balíku sankcií boli kvôli gréckemu vetu odložené na budúci týždeň. Členské štáty sa dostali pod obrovský časový tlak, keďže definitívnu dohodu chcú dosiahnuť do utorka 23. júla.

Dovtedy zostáva v platnosti súčasný cenový strop na ruskú ropu vo výške 44,10 dolára za barel. Ak by však k dohode s Gréckom nedošlo a balík by padol, tento limit by automaticky vyskočil na približne 58 dolárov za barel. Vzhľadom na aktuálny rast svetových cien ropy po eskalácii konfliktu na Blízkom východe by to pre Rusko znamenalo obrovskú finančnú injekciu a masívne zvýšenie príjmov z vývozu, čo je presný opak toho, čo Brusel pôvodne plánoval.