Tvrdá facka z Bruselu: Slovensko podľa Európskej komisie zlyháva v boji s korupciou na najvyšších miestach

BRUSEL / Slovensko dosiahlo pokrok v niektorých oblastiach súdnictva, no v kľúčových témach, ako je boj proti korupcii na najvyšších miestach, transparentnosť zákonov či ochrana novinárov, výrazne zaostáva. Európska komisia vo svojej výročnej správe o stave právneho štátu otvorene upozorňuje na pretrvávajúce nedostatky. Hoci Brusel vníma snahu o reformy v súdnictve, v otázkach nezávislosti verejnoprávnych médií či zapájania verejnosti do prípravy zákonov vidí len stagnáciu.

Súdna reforma napreduje, no proces stále nie je na konci

Komisia vo svojom hodnotení ocenila určitý posun pri posilňovaní nezávislosti Súdnej rady Slovenskej republiky. Navrhované zmeny majú vyriešiť najmä citlivú otázku predčasného odvolávania jej členov. Brusel však zároveň pripomína, že celý legislatívny proces ešte nie je ukončený, a preto Slovensku odporúča pokračovať v reformách tak, aby Súdna rada získala dostatočné garancie nezávislosti v súlade s európskymi štandardmi.

Výraznejší úspech Slovensko zaznamenalo pri riešení trestného činu ohýbania práva, za ktorý mohli byť sudcovia stíhaní za svoje rozhodnutia. Po konzultáciách s rešpektovanou Benátskou komisiou a v súlade s Plánom obnovy teraz ministerstvo spravodlivosti pripravuje jeho úplné zrušenie, čo Európska komisia víta a odporúča tento krok definitívne dotiahnuť do konca.

Komisia žiada obmedzenie paragrafu 363

Úplne iný obraz však správa vykresľuje v oblasti boja proti korupcii na najvyšších miestach, kde Európska komisia nevidí absolútne žiaden pokrok. Schopnosť štátu odhaľovať, vyšetrovať a stíhať korupciu vo vysokých kruhoch sa podľa nej dokonca ďalej zhoršila, čo dokazuje aj výrazný pokles počtu obvinených, obžalovaných a odsúdených osôb v týchto prípadoch.

Ostrá kritika smeruje aj k využívaniu mimoriadneho opravného prostriedku zo strany generálneho prokurátora. Známy paragraf 363 Trestného poriadku, ktorým je možné zrušiť právoplatné rozhodnutia policajtov či prokurátorov, by mal byť podľa Bruselu výrazne obmedzený. Únia od Slovenska očakáva predovšetkým presvedčivé výsledky vyšetrovania korupcie vo vysokých pozíciách a zamedzenie neprimeraných zásahov do prebiehajúcich konaní.

Prečítajte si tiež

Európska komisia ukončila konanie proti Slovensku po zrušení zmien v ochrane oznamovateľov

Ochrana novinárov a nezávislosť médii

Lepšie na tom nie je ani situácia okolo ochrany novinárov a nezávislosti médií. Hoci sa pripravujú určité legislatívne záruky na zlepšenie bezpečnosti novinárov vrátane úpravy trestného činu ohovárania, pokrok je zatiaľ iba minimálny. Ešte horšia situácia je v oblasti verejnoprávnych médií, kde Komisia nezaznamenala žiadne posilnenie ich nezávislého riadenia či redakčnej slobody. Brusel avizuje, že túto citlivú oblasť bude podrobne sledovať aj cez optiku európskeho nariadenia o slobode médií.

Kritike sa nevyhlo ani ignorovanie verejnosti pri tvorbe zákonov. Komisia vyčíta Slovensku obchádzanie riadneho pripomienkovania a nadmerné využívanie skrátených legislatívnych konaní bez diskusie so zainteresovanými stranami. Podobne chladne dopadlo aj hodnotenie pravidiel lobingu či chýbajúceho pokroku pri sprísňovaní majetkových priznaní verejných funkcionárov.

Výsledky vychádzajú z desiatok analýz

Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Peter Stano v reakcii na správu zdôraznil, že hodnotenie je postavené na férovej a rovnakej metodike pre všetky členské štáty Európskej únie. Celý dokument vznikal na základe intenzívneho dialógu, desiatok stretnutí a analýzy podkladov priamo od slovenských úradov, mimovládnych aj medzinárodných organizácií.

Podľa neho mali všetky krajiny možnosť predložiť najaktuálnejšie informácie ešte pred schválením správy. Stano zároveň pripomenul, že v dobe plnej geopolitickej neistoty sú tieto odporúčania kľúčové pre budovanie dôvery občanov v demokratické inštitúcie, ako aj pre celkovú bezpečnosť a konkurencieschopnosť Európy.

Slovenská vláda odmieta kritiku za stíhanie korupcie, vplyv na vyšetrovateľov vraj nemá

Vláda Slovenskej republiky sa prostredníctvom tlačového oddelenia Úradu vlády ostro ohradila voči tvrdeniam Bruselu, že by sa schopnosť štátu odhaľovať a stíhať korupciu vo vysokých kruhoch akokoľvek zhoršila. Podľa vyhlásenia kabinetu sú tieto výčitky neopodstatnené, pretože výkonná moc do práce orgánov činných v trestnom konaní nijakým spôsobom nevstupuje. „Trestné stíhanie je plne v rukách nezávislých vyšetrovateľov a prokurátorov a vláda naň nemá žiadny vplyv,“ deklaruje Úrad vlády SR.

Vláda tak prenáša zodpovednosť za klesajúci počet obvinených či odsúdených v korupčných kauzách na samotnú prokuratúru a políciu, ktoré podľa nej požívajú plnú nezávislosť.

Napriek tomuto ostrému nesúhlasu v oblasti korupcie a kritiky paragrafu 363 chce slovenská strana s Bruselom naďalej komunikovať. Zvyšné výhrady Európskej komisie, ktoré sa týkajú napríklad transparentnosti legislatívneho procesu či ochrany médií, plánuje kabinet podrobne zanalizovať a hľadať spôsoby, ako legislatívu a prostredie na Slovensku upraviť tak, aby vyhovovali európskym štandardom.