Bozkávanie, smrkanie aj spodná bielizeň v zemi. Vedci si odniesli satirické Nobelove ceny

Ig Nobelove ceny každoročne oceňujú neobvyklé a nápadité vedecké práce, ktoré ľudí “najskôr rozosmejú a potom prinútia zamyslieť sa”. Súčasťou ceremoniálu boli aj takzvané „24/7 prednášky“. Vedci mali svoju prácu najskôr opísať za 24 sekúnd a následne ju zhrnúť iba siedmimi slovami.

Tohtoroční laureáti si v kongresovom centre v Zürichu prevzali špeciálne vyrobenú trofej pripomínajúcu kríženca huby a ľudskej nohy.

Od bozkávania až po spodnú bielizeň

Medzi ocenenými boli vedci, ktorí sa pokúsili zrekonštruovať evolúciu bozkávania. Aby mohli skúmať jeho pôvod a vývoj, museli najskôr stanoviť, čo možno z vedeckého hľadiska považovať za bozk.

Pozornosť vzbudil aj výskum, ktorý sa zaoberal otázkou, či sa bohatí ľudia skutočne správajú horšie ako ostatní. Vedci skúmali súvislosť medzi spoločenským postavením človeka a jeho správaním voči iným. Ďalší tím sa zameral na fyziku používania pisoárov a skúmal, ako možno obmedziť špliechanie.

Ocenenie získal aj výskum medziľudských vzťahov, ktorý zisťoval, ako ľudia vnímajú priateľov správajúcich sa nepríjemne k osobám, ktoré sami nemajú radi. Nezvyčajný experiment uskutočnili aj brazílski vedci. Skúmali, čo vyvoláva obranné uhryznutie jedovatých hadov.

Jedným z najkurióznejších ocenených výskumov bolo skúmanie pôdy pomocou spodnej bielizne. Výskumný tím zakopal 1000 párov spodnej bielizne vo viac ako 25 krajinách a sledoval ich rozklad. Vedci tak skúmali aktivitu organizmov žijúcich v pôde a ich úlohu pri rozklade materiálu.

Tým sa však zoznam nezvyčajných vedeckých tém nekončil. Medzi ocenenými boli aj výskumy zamerané na vedu ukrytú za smrkaním, vlastnosti takzvaného švábieho „mlieka“, vnímanie telesnej vône detí rodičmi či využitie sosákov komárov pri 3D tlači.

Prečítajte si tiež

Nobelovu cenu mieru 2025 získala Venezuelčanka Machadová

Po 35 rokoch sa presunuli do Európy

Ig Nobelove ceny organizuje digitálny časopis Annals of Improbable Research. Po 35 rokoch konania v Spojených štátoch sa podujatie presunulo do Európy. Organizátori sa pre Švajčiarsko rozhodli aj pre obavy, či by zahraniční účastníci dostali víza na vstup do USA. Predchádzajúce ročníky sa konali na viacerých amerických univerzitách vrátane Harvardu.

Návrat do Spojených štátov sa však v súčasnosti neplánuje. „V uplynulom roku sa pre našich hostí stalo nebezpečné navštíviť túto krajinu,“ povedal v marci pre agentúru AP moderátor udeľovania cien a šéfredaktor časopisu Annals of Improbable Research Marc Abrahams.

V nasledujúcich rokoch by sa dejisko podujatia malo striedať medzi Zürichom a ďalšími európskymi mestami. V roku 2027 sa Ig Nobelove ceny budú udeľovať v belgických Antverpách.