Bulharsko vystupuje z koalície ochotných, Radev odmieta ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine

SOFIA / PARÍŽ – Bulharsko už nebude súčasťou takzvanej koalície ochotných krajín, ktoré sa zaviazali poskytovať Ukrajine vojenskú a finančnú podporu v boji proti ruskej agresii. Vystúpenie z tejto koalície oznámil bulharský premiér Rumen Radev. Podľa jeho slov riešenie rusko-ukrajinského konfliktu nespočíva v jeho predlžovaní vojenskými prostriedkami, ale v silnej diplomatickej misii, ktorá by ukončila eskaláciu. Bulharsko už chýbalo aj na poslednom stretnutí spojencov v Paríži.

Stopka pre štátnu pomoc, nie pre biznis

Premiér Rumen Radev, ktorý sa ujal funkcie v máji, od svojho nástupu dôsledne blokuje vládnu vojenskú pomoc smerujúcu do Kyjeva. Komerčného predaja zbraní sa však toto obmedzenie netýka. Bulharsko pritom patrí k najväčším výrobcom munície sovietskeho typu v Európskej únii. Táto munícia zohrala kľúčovú rolu najmä v počiatočných fázach vojny, kedy ukrajinská armáda urgentne potrebovala doplniť zásoby pre svoje existujúce systémy.

Absencia na kľúčovom samite v Paríži

Zmena kurzu Sofie sa jasne prejavila na pondelkovom stretnutí spojencov Ukrajiny v Paríži. Kým na predchádzajúcich schôdzkach sa Bulharsko zúčastňovalo, tentoraz naň svojho zástupcu nevyslalo. Práve na tomto parížskom samite pritom deväť západných krajín oznámilo vytvorenie novej koalície s Ukrajinou, ktorej cieľom je vybudovanie spoločnej európskej obrany proti balistickým raketám.

Prečítajte si tiež

Parlamentné voľby v Bulharsku vyhrala strana proruského exprezidenta Radeva

​„Pragmatické“ vzťahy s Moskvou a odmietanie sankcií

Radev dlhodobo čelí kritike za svoj postoj k vojne, ktorá trvá už viac než štyri roky. Obvinenia, že preberá rétoriku a záujmy Kremľa, však opakovane odmieta a sám seba označuje za zástancu „pragmatických“ vzťahov s Moskvou. Okrem zastavenia vojenskej pomoci sa bulharský premiér stavia proti uvaleniu sankcií Európskej únie na kľúčové ruské osobnosti. Konkrétne ide o moskovského pravoslávneho patriarchu Kirilla a bývalého šéfa ruskej ropnej spoločnosti Lukoil Vagita Alekperova.