Upálený študent Palach? Pre slovenských študentov veľká neznáma

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

PRAHA/BRATISLAVA / 16. januára 1969 sa na Václavskom námestí v Prahe upálil študent Ján Palach. Protestoval takto proti napätej situácii vo vtedajšom Československu. Jeho fotografia obletela celý svet. Pre obyvateľov spoločného štátu Čechov a Slovákov bol symbolom odporu voči vtedajšiemu režimu. Dnes je pre našich študentov žiaľ už len jedným malým menom z učebnice.

Necelý polrok po okupácii Československa vojskami krajín Varšavskej zmluvy sa 16. januára 1969 na Václavskom námestí polial horľavinou a zapálil študent pražskej filozofickej fakulty Ján Palach. "Na protest proti všetkému, čo sa tu deje. Proti neslobode slova a tlače. Hovorte to všetkým," popísal svoju motiváciu v nemocnici, kam bol prevezený s ťažkými popáleninami.

Vyburcovanie verejnosti

Neobvyklým činom chcel Palach vyburcovať verejnosť, ktorá po pôvodnej augustovej vzbure študentov začala prepadať do letargie a zmierlivosti s nastupujúcim vývojom.

V liste, ktorý zanechal, naliehal na to, aby boli učinené kroky na záchranu posledných zbytkov demokracie. "Vzhľadom k tomu, že sa naše národy ocitli na okraji beznádeje, rozhodli sme sa vyjadriť svoj protest a prebudiť ľud tejto krajiny nasledujúcim spôsobom: Naša skupina sa skladá z dobrovoľníkov, ktorí sú odhodlaní sa dať pre našu vec upáliť. Ja som mal tu česť vylosovať si jednotku...," napísal.

Dodnes nie je úplne zrejmé, či bol Ján Palach skutočne členom nejakej skupiny, svojich nasledovníkov, napríklad Jána Zajíce, ale nenašiel.

Sebaobeta zdvihla vlnu odporu

Palachova sebaobeta, ku ktorej sa chystal niekoľko mesiacov, zdvihla vlnu odporu, ale len dočasnú. Bezprostredne po jeho čine začali na Václavskom námestí držať mladí ľudia protestnú hladovku za splnenie Palachových požiadaviek. Pripojili sa k nim aj ďalší v iných mestách.

Na Václavskom a Staromestskom námestí sa konali mítingy, na ktorých ľudia vyjadrovali podporu jeho posolstvu. Budúci normalizátori vo vedení komunistickej strany ale naopak hovorili o zneužití Palachovho protestu "antisocialistickými silami".

Na smútočnom sprievode viac ako 200 000 ľudí

Ján Palach zomrel 19. januára 1696 ako 20-ročný a jeho pohreb v Prahe sa konal o šesť dní neskôr. Stal sa veľkou manifestáciou za slobodu a demokraciu. Smútočného sprievodu Starým Mestom sa vtedy zúčastnilo viac ako 200 000 ľudí. Normalizačný moc sa Palachovu pamiatku snažila všemožne potlačiť, na jeho čin sa však nikdy nezabudlo.

Skutok mladého študenta histórie z januára 1969 sa naplnil o 20 rokov neskôr počas "Palachovho týždňa", ktorý predznamenal koniec totalitného režimu v Československu.

Slovenské učebnice? Ani fotka...

Počas socializmu poznal meno Palacha v Československu každý. Dnešní slovenskí študenti, mnohí už v Palachovom veku o ňom prakticky nevedia nič. V slovenskej učebnici nenájdete ani Palachovu fotografiu.

Mnohí učitelia to považujú za chybu a učia vlastne nad rámec toho, čo od nich chcú osnovy. "Osoba Palacha je súčasťou dejín a mala by sa spomínať bez ohľadu na to, či sme tu alebo v Česku," tvrdí profesor dejepisu Daniela Kasala.

TV JOJ