Vedci našli najstarší kmeň moru: Šíril sa medzi rodinami, bol oveľa smrteľnejší

SVET / Mor patrí medzi najobávanejšie choroby v dejinách ľudstva. Epidémie, ktoré spôsoboval, vyhladili milióny ľudí a navždy zmenili priebeh dejín. Nový výskum však ukazuje, že táto smrteľná baktéria mohla zabíjať oveľa skôr, než si vedci doteraz mysleli.

Analýza starovekej DNA zo sibírskych cintorínov odhalila doteraz neznámy kmeň moru starý približne 5500 rokov. Vedci tvrdia, že ide o najstarší známy dôkaz nákazy morom u ľudí a zároveň o objav, ktorý mení predstavy o tom, ako sa choroba vyvíjala a šírila. Upozornil na to portál CNN s odvolaním sa na výsledky štúdie vedeckého časopisu Nature.

Prečítajte si tiež

Pacient sa nakazil jednou z najnebezpečnejších chorôb dejín. Zomrel do 24 hodín

Záhadné hroby plné detí

Výskumníci sa pôvodne snažili vyriešiť inú archeologickú záhadu. Na cintorínoch v okolí jazera Bajkal v juhovýchodnej Sibíri objavili nezvyčajne veľký počet pochovaných detí a mladých dospievajúcich.

Na kostrách sa nenachádzali žiadne známky násilia ani zjavná príčina smrti. Odpoveď priniesla až analýza DNA. Vedci zistili, že až 18 zo 46 skúmaných jedincov bolo infikovaných baktériou Yersinia pestis, pôvodcom moru.

Mnohí z nich patrili do malých komunít lovcov a zberačov, ktoré sa neustále presúvali krajinou. Práve to robí objav mimoriadne prekvapujúcim. „Lovci a zberači sa neustále pohybujú po krajine,“ povedala počas tlačovej konferencie vedúca autorka štúdie Ruairidh Macleodová z Oxfordskej univerzity. „Teória hovorí, že infekčné choroby sa nemôžu takto šíriť a ničiť celé komunity. Ak niekto ochorie, zvyčajne sa presťahuje niekam inam. Skutočnosť, že sa to deje v izolovanej skupine prehistorických lovcov a zberačov, túto epidemiologickú teóriu spochybňuje,“ dodala.

Prečítajte si tiež

3200-ročná múmia odhalila najstarší prípad moru v Afrike

Smrteľnejší, než sa predpokladalo

Doteraz vedci predpokladali, že najstaršie kmene moru nedokázali spôsobovať rozsiahle epidémie. Chýbali im totiž genetické vlastnosti, ktoré neskôr umožnili baktérii efektívne sa šíriť medzi ľuďmi prostredníctvom bĺch.

Nový objav však ukázal niečo iné. Zo zubov obetí sa podarilo získať kompletné bakteriálne genómy. Tie odhalili unikátny kmeň, ktorý vznikol približne pred 5 700 rokmi a výrazne sa líši od všetkých doteraz známych starovekých aj moderných variantov moru. Vedci navyše objavili genetický faktor známy ako superantigén – toxín schopný vyvolať extrémnu reakciu imunitného systému a výrazne zvýšiť smrteľnosť infekcie.

Zdá sa, že najviac ohrozenou skupinou boli deti vo veku od približne sedem do jedenásť rokov. „Naozaj dojímavým príkladom je tento hrob, kde vidíme tri veľmi mladé dievčatá, ktoré pravdepodobne zomreli súčasne," uviedla Macleodová. Dievčatá boli navzájom príbuzné. Dve z nich boli sestry a tretia ich sesternica. Najmladšia mala približne štyri až päť rokov, najstaršia okolo deväť rokov.

Prečítajte si tiež

V Číne sa objavil mor. Má prvú obeť

Choroba sa šírila v rodinách

Výskum zároveň odhalil rodinné väzby medzi pochovanými. V niektorých hroboch archeológovia našli rodičov a deti alebo súrodencov pochovaných vedľa seba. To podľa vedcov naznačuje, že sa nákaza šírila medzi členmi rodín počas starostlivosti o chorých. „Choroba sa prenášala z jedného člena rodiny na druhého, keď sa o seba navzájom starali,“ uviedol spoluautor štúdie Eske Willerslev z Kodanskej a Cambridgeskej univerzity.

Niektorí príbuzní boli pochovaní oddelene, čo naznačuje, že región mohol zažiť viacero vĺn nákazy s odstupom niekoľkých storočí. Radiokarbónové datovanie zároveň ukázalo, že mnohé úmrtia nastali v mimoriadne krátkom časovom období. „Existujú veľmi jasné rádiokarbónové dôkazy o tom, že k tejto masovej úmrtnosti došlo vo veľmi, veľmi krátkom časovom období,“ povedala Macleodová.

Prečítajte si tiež

Slovensko odmietlo novelu WHO: Čo sa skrýva za týmto krokom?

Svište ako hlavné prenášače

Otázkou zostáva, ako sa komunity vôbec nakazili. Vedci sa domnievajú, že zdrojom infekcie boli svište – veľké hlodavce, ktoré dodnes patria medzi prirodzených prenášačov baktérií spôsobujúcich mor.

Lovci ich pravdepodobne zabíjali kvôli mäsu a kožušinám. Pri manipulácii s telami zvierat sa mohli nakaziť. Túto hypotézu podporuje aj nález ozdôb vyrobených zo svištích zubov v niektorých hroboch. „Veríme, že svište sú najstarším rezervoárovým druhom moru,“ priznala Macleodová.

Podľa niektorých odborníkov mohla práve severovýchodná Ázia predstavovať miesto vzniku moru dávno pred rozvojom poľnohospodárstva či vznikom prvých veľkých miest.

Prečítajte si tiež

Vedci simulovali pandémiu vtáčej chrípky. Bez rýchlej reakcie hrozia lockdowny

Hlavný autor štúdie Martin Sikora upozorňuje, že objav zásadne mení pohľad na najstaršie epidémie: „Toto zistenie mení naše chápanie najskorších epidémií moru. Ešte predtým, ako sa u baktérií vyvinul účinný prenos blchami, sa zdá, že tieto staroveké kmene niesli silnú kombináciu faktorov virulencie, ktoré mohli spôsobiť, že infekcia bude vysoko smrteľná.“ 

Napriek významnému objavu zostáva mnoho otázok nezodpovedaných. Jednou z najväčších je, ako sa mor dokázal rozšíriť z izolovaných komunít pri Bajkale do vzdialených oblastí severnej Eurázie už o 200 - 300 rokov neskôr.