Vedci simulovali pandémiu vtáčej chrípky. Bez rýchlej reakcie hrozia lockdowny

SVET / Nový model naznačuje, že ak sa vtáčia chrípka začne šíriť medzi ľuďmi, kľúčom k zabráneniu pandémie sú rýchle a cielené opatrenia. Lockdowny by sa mohli vrátiť, ak sa epidémia vymkne kontrole.

Už roky vedci upozorňujú na hrozbu, ktorú predstavuje vtáčia chrípka, a to najmä jej nebezpečný podtyp H5N1. Obávajú sa, že by sa mohla rozšíriť z vtákov na človeka a spustiť tak globálnu zdravotnú krízu. Nový model, ktorý vyvinuli indickí vedci, ukazuje, ako rýchlo by sa epidémia mohla vymknúť kontrole a aké kroky by bolo potrebné podniknúť, aby sa zabránilo najhoršiemu scenáru.

Prečítajte si tiež

Odborníci sa obávajú, že vtáčia chrípka sa začne šíriť vzduchom a spôsobí pandémiu

Vtáčia chrípka sa vyskytuje v južnej a juhovýchodnej Ázii a od svojho vzniku v Číne koncom 90. rokov občasne infikuje aj ľudí. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) bolo od roku 2003 do augusta 2025 zaznamenaných 990 prípadov nákazy vírusom H5N1 u ľudí v 25 krajinách, z ktorých 475 skončilo smrťou. To predstavuje alarmujúcu 48-percentnú úmrtnosť.

Len v USA vírus zasiahol viac ako 180 miliónov vtákov, rozšíril sa vo viac ako tisícke stád hovädzieho dobytka a nakazil najmenej 70 ľudí, väčšinou poľnohospodárskych robotníkov. Tieto prípady viedli k niekoľkým hospitalizáciám a jednému úmrtiu.

Prečítajte si tiež

Štúdio 24: Vtáčia chrípka ako hrozba?

Kľúčom je rýchla reakcia

Príznaky vtáčej chrípky u ľudí pripomínajú ťažkú chrípku: vysoká horúčka, kašeľ, bolesť v krku, bolesti svalov a niekedy aj zápal spojiviek. Niektorí ľudia však nemusia mať žiadne príznaky. Hoci riziko nákazy pre človeka zostáva nízke, úrady vírus H5N1 pozorne sledujú a hľadajú akúkoľvek zmenu, ktorá by mohla uľahčiť jeho šírenie.

Práve táto obava podnietila indických vedcov Philipa Cheriana a Gautama Menona z Ashoka University k vytvoreniu nového modelu, ktorý simuluje, ako by sa epidémia vírusu H5N1 mohla šíriť medzi ľuďmi a ako by ju šlo zastaviť. Model, ktorý bol publikovaný v časopise BMC Public Health, využíva reálne dáta a počítačové simulácie na to, aby predpovedal, ako by sa epidémia mohla šíriť v reálnom svete.

Prečítajte si tiež

Na jednej z fariem Novogalu bola potvrdená vtáčia chrípka

"Hrozba pandémie vírusu H5N1 u ľudí je reálna, ale môžeme dúfať, že jej predídeme lepšou kontrolou a pohotovejšou reakciou verejného zdravotníctva," uviedol Menon pre BBC.

Scenár pandémie

Podľa vedcov by pandémia vtáčej chrípky začala nenápadne. Jeden infikovaný vták by preniesol vírus na človeka – najskôr na farmára, pracovníka na trhu alebo niekoho, kto manipuluje s hydinou. Nebezpečenstvo by však spočívalo v nekontrolovanom a rýchlom šírení vírusu z človeka na človeka.

Na predpovedanie priebehu novej epidémie vedci použili BharatSim, open-source simulačnú platformu, ktorá bola pôvodne vytvorená pre modelovanie šírenia ochorenia Covid-19. Kľúčom je uvedomiť si, ako krátky môže byť čas na prijatie účinných opatrení, než sa epidémia vymkne kontrole. Štúdia odhaduje, že akonáhle počet prípadov presiahne zhruba dva až desať, choroba sa pravdepodobne rozšíri aj mimo primárnych a sekundárnych kontaktov.

Prečítajte si tiež

Vtáčia chrípka v ZOO: Aká je situácia na Slovensku?

Realistický model šírenia

Aby štúdia vychádzala z reálnych podmienok, vedci si zvolili model jednej dediny v okrese Namakkal v indickom štáte Tamilnádu, ktorý je centrom indického hydinárskeho pásu. Simulátor vytvoril fiktívnu dedinu s 9 667 obyvateľmi a pridal infikované vtáky, aby napodobnil reálne vystavenie ľudí nákaze.

V simulácii sa vírus objaví na jednom pracovisku – stredne veľkej farme alebo trhu s čerstvými potravinami – a šíri sa medzi tamojšími ľuďmi, neskôr preskočí medzi obyvateľov dediny, ktorí s nakazenými prichádzajú do styku v domácnostiach, v školách a na iných pracoviskách. Sledovaním primárnych a sekundárnych kontaktov vedci odhadli kľúčové parametre prenosu a testovali rôzne zásahy úradov – vybíjanie vtákov, karanténu blízkych kontaktov a cielené očkovanie.

Prečítajte si tiež

Vtáčia chrípka zatiaľ neustáva. Problémom môžu byť škrupiny

Výsledky boli jednoznačné

Vybíjanie vtákov funguje, ale iba ak sa vykoná predtým, ako vírus nakazí človeka. Pokiaľ k prenosu dôjde, rozhoduje načasovanie. Izolácia infikovaných osôb a karanténa domácností môžu zastaviť vírus v sekundárnej fáze. Akonáhle však choroba vstúpi do terciárnej fázy, epidémia sa vymkne kontrole, pokiaľ úrady nezavedú oveľa prísnejšie opatrenia, vrátane lockdownov.

Simulácie tiež poukázali na problém: príliš skoro zavedená karanténa udržuje rodiny pohromade po dlhú dobu a zvyšuje pravdepodobnosť prenosu vírusu. Príliš neskoro zavedená karanténa potom nemá na spomalenie epidémie takmer žiadny vplyv.

Vedci podotýkajú, že ich model má svoje úskalia, a poukazujú na dôležitosť ďalšieho výskumu. Virologička Seema Lakdawalaová z Emory University v Atlante však dodáva, že sme na pandémiu chrípky lepšie pripravení ako na pandémiu koronavírusu, pretože poznáme antivirotiká a máme zásoby kandidátnych vakcín. Hoci by rozšírenie vírusu H5N1 medzi ľuďmi bolo pre ľudstvo tvrdým úderom, nemuselo by mať tak katastrofálne následky ako pandémia Covid-19.

Pozrite si aj archívne video: