Dokáže AI nahradiť človeka? Odpoveď ponúka prvá encyklika pápeža Leva XIV.

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Umelá inteligencia sa stala témou prvej encykliky pápeža Leva XIV. Nová hlava Katolíckej cirkvi v nej na viac ako 200 stranách rieši otázky ochrany človeka v digitálnom veku, potrebu regulácie AI aj riziká spojené s dezinformáciami, konfliktmi či zneužívaním technológií. O tom, prečo sa tejto téme venuje aj Vatikán a či môže umelá inteligencia predstavovať hrozbu pre spoločnosť, diskutoval v relácii Štúdio 24 moderátor Adam Zavřel s katolíckym kňazom a filozofom poznania Jurajom Vittekom a filozofkou so zameraním na etiku umelej inteligencie Danielou Vacek.

AI prináša revolúciu porovnateľnú s 19. storočím

Vittek vysvetľoval, že pápež Lev XIV. nadväzuje na Leva XIII. a encykliku Rerum Novarum, ktorá reagovala na priemyselnú revolúciu. Podľa neho aj umelá inteligencia prináša zmenu podobného rozsahu.

„Objav umelej inteligencie vlastne prináša podobnú revolúciu v spoločnosti a prinesie podobné prevratné zmeny takého obrovského rozsahu, aké priniesla priemyselná revolúcia na konci devätnásteho storočia,“ povedal.

Dezinformácie sú len jednou z hrozieb

Daniela Vacek upozornila, že spoločnosť nebola na prudký nástup umelej inteligencie pripravená. Zároveň však pripomenula, že odborníci na viaceré etické otázky upozorňovali už roky. „Určite sme pripravení neboli. Ja si myslím, že sa ani celkom pripraviť nedalo,“ uviedla. Podľa nej je preto dôležité hovoriť o regulácii, zodpovednosti a o tom, ako technológie používať v prospech ľudí.

Jednou z tém, na ktoré pápež upozorňuje, je šírenie nepravdivého obsahu. Hostia relácie sa však zhodli, že problém je oveľa širší. Vittek upozornil, že umelá inteligencia môže výrazne ovplyvňovať spôsob, akým ľudia získavajú informácie a vytvárajú si názory.

Zároveň varoval pred rastúcou koncentráciou moci v rukách niekoľkých technologických spoločností. „Sú dve možnosti, ako použijeme umelú inteligenciu – buď ju použijeme na civilizáciu lásky a dialógu a porozumenia a spoločného dobra alebo na nadvládu nad druhými,“ povedal. Vacek zároveň upozornila, že mnohí ľudia už dnes nedokážu spoľahlivo rozlíšiť obsah vytvorený človekom od obsahu generovaného umelou inteligenciou.

„Bohužiaľ, tá situácia je, že ľudia to nevedia rozoznať. To je jednoducho ten súčasný stav,“ skonštatovala. Podľa nej preto rastie význam kritického myslenia a overovania informácií. Technológie totiž umožňujú vytvárať čoraz presvedčivejšie fotografie, videá aj texty, ktoré môžu pôsobiť dôveryhodne, hoci sú úplne vymyslené.

Človek musí zostať v centre pozornosti

Obaja hostia sa zhodli, že hlavným odkazom encykliky nie je odmietanie technologického pokroku. Pápež podľa nich nevolá po zákaze umelej inteligencie, ale po tom, aby zostala nástrojom slúžiacim človeku.

Vittek zdôraznil, že umelá inteligencia síce dokáže napodobňovať niektoré procesy ľudského myslenia, no nenahradí ľudské vzťahy, empatiu ani morálnu zodpovednosť. „Tá hlavná myšlienka celej encykliky je to, že bráňme človečenstvo a ľudskosť,“ povedal. Podľa Daniely Vacek bude kľúčové, aby sa spoločnosť nesústredila len na technologické možnosti umelej inteligencie, ale aj na otázku, ako ju využívať zodpovedne.

Práve od toho bude závisieť, či sa stane pomocníkom pri riešení problémov alebo zdrojom nových rizík. Pápežova prvá encyklika tak podľa hostí otvára diskusiu, ktorá sa netýka len budúcnosti technológií, ale aj budúcnosti samotného človeka v digitálnom veku.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.