Útok na Irán bez jasného plánu? Mažgút a Valášek varujú pred chaosom

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Izraelsko-americký útok na Irán a následné odvetné údery Teheránu vyvolali ostrú polemiku aj na Slovensku. V relácii Geopolitika 24 o situácii diskutovali poslanci Ján Mažgút (Smer-SD) a Tomáš Valášek (Progresívne Slovensko). Obaja varujú pred destabilizáciou regiónu a rizikom pre civilné obyvateľstvo.

Porušenie medzinárodného práva alebo reakcia na hrozbu?

Ján Mažgút označil útok USA a Izraela za „bezprecedentné porušenie medzinárodného práva“, ku ktorému podľa neho došlo dokonca počas mierových rokovaní medzi Washingtonom a Teheránom. „Už vidíme dôsledky, že to vedie k celkovej destabilizácii svetového poriadku,“ uviedol.

Podľa neho nejde len o samotný Irán, ale aj o širší región. Útoky zasiahli krajiny Perzského zálivu, americké základne aj civilnú infraštruktúru. Spomenul aj napadnutie britskej základne na Cypre či incidenty v Hormuzskom prielive, ktoré majú okamžité ekonomické dôsledky vrátane rastu cien ropy.

Tomáš Valášek hovoril, že tento krok nemá oporu v medzinárodnom práve, zároveň však priznal, že obavy zo strany USA sú reálne, najmä vzhľadom na iránsky jadrový program a podporu terorizmu. „Irán nie je žiaden anjel,“ povedal s tým, že režim v Teheráne dlhodobo upiera Izraelu právo na existenciu a brutálne potláča vlastné obyvateľstvo.

Otázkou podľa neho však je, či tieto hrozby dosiahli takú mieru bezprostrednosti, aby ospravedlnili vojenský útok. „Tie dôvody nezakladajú v mojej hlave dôvod na to, aby sa použila takáto sila a oporu v medzinárodnom práve to nemá,“ dodal.

Čo po štyroch týždňoch?

Biely dom avizoval, že operácia môže trvať približne štyri týždne. Mažgút je voči týmto vyhláseniam skeptický. Pripomenul, že prezident Donald Trump sa v minulosti prezentoval ako ten, kto konflikty ukončuje, no podľa neho „skôr ich začína“.

„Nevieme, ktorý cieľ majú Spojené štáty ako primárny – či je to zvrhnutie režimu, odstránenie vedenia alebo niečo iné,“ upozornil. Obáva sa scenára, v ktorom USA po splnení čiastkového cieľa odídu bez toho, aby zabezpečili stabilitu krajiny.

Valášek poukázal na nepredvídateľnosť americkej administratívy. „Snažíme sa predpovedať správanie veľmi nepredvídateľného človeka,“ poznamenal. Pripomenul, že Trump v minulosti kritizoval vojny na Blízkom východe a sľuboval, že do podobných projektov nepôjde.

Zároveň však varoval, že ak sa konflikt skončí bez pádu režimu, môže to viesť k ešte tvrdším represáliám voči iránskym občanom. „Výsledkom môže byť ešte horšia strata na životoch,“ povedal Valášek.

Európa medzi obranou a rizikom zatiahnutia do vojny

Diskusia sa dotkla aj reakcie Európskej únie a možnosti širšieho zapojenia európskych krajín. Mažgút kritizoval, že OSN ani EÚ nereagovali dostatočne razantne a konflikt sa odohráva bez mandátu medzinárodných inštitúcií.

Upozornil, že ak sa útoky rozšíria na európske ciele, môže byť kontinent vtiahnutý do konfliktu. „Ten dron alebo raketa môže dopadnúť kdekoľvek na územie Európy,“ varoval.

Valášek zdôraznil, že európske krajiny sa zatiaľ podieľajú najmä na obrane – teda na zostreľovaní iránskych rakiet a dronov smerujúcich na spojencov v regióne. Za jeden z možných scenárov však označil aj kolaps režimu a následnú vlnu migrácie. „To treba pomenovať,“ dodal.

Konflikt s nejasným koncom

Obaja politici sa zhodli, že situácia je mimoriadne nepredvídateľná. Irán má podľa Valáška obmedzené vojenské kapacity, no stále môže spôsobiť vážne škody, kým ich vyčerpá. Na druhej strane Spojené štáty a Izrael majú technickú prevahu, no otázne je, čo bude nasledovať po prípadnom oslabení režimu.

„Urobiť rozvrat v krajine a odísť nie je riešenie,“ uviedol Mažgút. Vývoj konfliktu tak podľa diskutujúcich bude rozhodujúci nielen pre Blízky východ, ale aj pre bezpečnosť a stabilitu Európy.

Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.