Redaktorka TV JOJ v Kyjeve: Jadrová situácia je riziková, no panika nie je na mieste, tvrdí Pastorek
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
KYJEV / 24. február je pre Ukrajincov jedným z najťažších dní v roku. Nejde len o dátum, ale o osobnú udalosť, ktorá hlboko zasiahla takmer každú rodinu. Na Ukrajine máme kolegyňu Katarínu Kleknerovú.
Kyjev po ďalšej noci útokov zostal pokojný
Raketové a dronové útoky pokračovali aj túto noc po celej Ukrajine. Avšak musím povedať, že tu v Kyjeve je momentálne situácia pokojná, hoci pre zaujímavosť my sme zažili letecký poplach počas včerajšieho živého vstupu. Mohli to počuť aj diváci. Čakali sme, čo sa bude diať. Čakali sme nejaké útoky, ale naozaj nie je to bežné na Kyjev. Tá situácia však bola pokojná. No a čo sa týka samotných Ukrajincov a ich prežívania týchto štyroch rokov, týchto bolestivých štyroch rokov ruskej agresie, tak oni stále hovoria, že dnešný deň je pre nich akási pomyselná hranica medzi ich životom pred vojnou a po, hovorí Katka Kleknerová.
Dronový útok na černobyľský sarkofág otvoril otázku bezpečnosti
Táto vojna na Ukrajine však otvorila aj ďalšiu otázku. My sme boli vlani, presne vo februári, svedkami dronového útoku na sarkofág v černobyľskej oblasti. Tento sarkofág prekrýva zničený štvrtý blok jadrového reaktora. Vedľa mňa je už hosť Andrej Pastorek. Je to dobrovoľník a taktiež člen Slovenskej nukleárnej spoločnosti. S ním o tejto téme budem hovoriť. V akom stave je tá jadrová bezpečnosť, čo sa týka nielen Ukrajiny, ale aj Európy. Čo znamenal tento útok vlani vo februári? pýta sa Katka.
Poškodený bol nový sarkofág, nie pôvodný
Bola to samozrejme nešťastná udalosť, ktorá ohrozila jadrovú bezpečnosť. Našťastie zvýšená radiácia bola len lokálne. Nehrozí teda žiadne riziko. Ani vtedy nehrozilo. Netreba sa obávať nejakej katastrofy, aká bola v roku 1986. Každopádne treba povedať, že sarkofágy tam máme dva. Poškodený týmto dronom bol nový sarkofág, ktorý prekrýva pôvodný starý železobetónový. Ja som videl titulky v médiách po tom útoku v minulom roku, ktoré tvrdili, že je poškodený ten pôvodný železobetónový sarkofág, čo však nie je pravda a našťastie sa tam dron až nedostal. Bol poškodený len nový oceľový sarkofág, vysvetľuje Andrej Pastorek.
Hermetickosť narušená, oprava potrvá roky
A práve útokom tohto dronu sa hermetickosť narušila. Tým pádom je ohrozený aj pôvodný sarkofág kvôli počasiu, keďže tam zateká voda a podobne. Momentálny stav je taký, že sarkofág je akoby núdzovo zaplátaný, ale bude potrebná komplexná oprava, ktorá podľa posledných informácií bude trvať až tri alebo štyri roky. Žiaľ, týmto útokom sa poškodil aj špeciálny žeriav na strope nového sarkofágu, ktorým sa malo už minulý rok začať rozoberanie pôvodného sarkofágu, dodáva Pastorek.
Riziko existuje, no panika nie je na mieste
Čiže tá situácia je riziková, je nebezpečná, ale nie je až taká nebezpečná, aby bol dôvod na nejakú paniku. Vieme, že pod týmto štvrtým reaktorom je rádioaktívny materiál, ale aj keby došlo k nejakému zamoreniu, bolo by iba lokálne. Európska bezpečnosť teda nie je ohrozená. Aby som to tak zhrnula, reaguje Katka.
Rádioaktívny materiál v Černobyle zostáva
Napriek tomu, že jadrová elektráreň v Černobyle už nevyrába elektrinu, stále sa tam nachádza množstvo rádioaktívneho materiálu vrátane jadrového paliva, ktoré je vyhorené a uložené v skladoch, hovorí Pastorek.
Navyše, nikdy predtým sme neboli svedkami takých aktívnych bojov, ktoré by prebiehali priamo pri reaktore a priamo pri jadrových elektrárňach. Ty ale do černobyľskej oblasti prichádzaš s humanitárnou pomocou. Čo ťa k tomu viedlo? Chodievaš tam od začiatku štyri roky, pýta sa Katka.
Černobyľ pravidelne navštevujem už od roku 2013 a za ten čas vznikli rôzne priateľstvá a vzťahy. Keď začala táto vojna, povedal som si, že priateľom pomôžem. Navyše tam ešte stále žijú pôvodní obyvatelia. Je ich tam 23. Sú to starší ľudia, ktorí sú odkázaní práve na takúto externú pomoc. Nedalo mi to a začal som pomáhať. Takisto pomáham aj černobyľskej elektrárni, vozíme tam rôzne ochranné a pracovné pomôcky a podobne, objasňuje Pastorek.
Stretnutie s riaditeľom černobyľskej elektrárne
Ja len prezradím, že ty si sa priamo včera stretol aj s riaditeľom černobyľskej elektrárne, dodáva Katka.
Áno, mal som tú česť. Prijal som jeho pozvanie a rozprávali sme sa dokonca aj o týchto veciach. Čo sa týka sarkofágu, sám povedal, že oprava alebo pokračovanie tých prác, ktoré boli naplánované, budú asi až v roku 2030. Dokonca pred dvoma dňami som sa vrátil priamo z černobyľskej elektrárne, takže naživo som videl aj stav nového sarkofágu, hovorí Pastorek.
Ako vojna zmenila Ukrajincov aj jeho samotného
Ja len pripomeniem, že černobyľskú elektráreň čaká takisto smutné štyridsiate výročie od najväčšej katastrofy v dejinách ľudstva. Na záver sa ešte spýtam, ako sa podľa teba zmenili Ukrajinci. Už len veľmi krátko – a možno aj ako táto vojna zmenila teba, pýta sa Katka.
Čo sa týka Ukrajincov, vidím na nich únavu, až rezignáciu. Zo začiatkov bolo vidieť, že sú pripravení bojovať, ale trvá to už strašne dlho a je to na nich veľa. Keď človek zažije poplachy, bombardovanie a nálety dronov na vlastnú kožu, uvedomí si, aký je život krehký a že sloboda nie je samozrejmosť. Myslím si, že treba si vážiť to, čo máme, a ja budem Ukrajincov podporovať aj naďalej, uzatvára Pastorek.