Zatiahnuté, dažďové prehánky
Bratislava
Emanuel
26.3.2026
Slovenskí politici si pripomínajú 4. rok vojny na Ukrajine. "Je čas na diplomatické rokovania"
Zdielať na

Slovenskí politici si pripomínajú 4. rok vojny na Ukrajine. "Je čas na diplomatické rokovania"

Vojna očami Ukrajincov

SLOVENSKO / Je najvyšší čas ukončiť vojnu na Ukrajine diplomatickými rokovaniami, ktoré povedú k nastoleniu spravodlivého trvalého a udržateľného mieru. Ten by mal poskytnúť garancie, že nedôjde k obnoveniu bojov a otvoriť cestu Ukrajine k mierovej prosperite a vytvoreniu podmienok na začatie prístupových rokovaní o jej vstupe do EÚ. Pri príležitosti štvrtého výročia konfliktu to uviedol prezident SR Peter Pellegrini.

Je najvyšší čas ukončiť vojnu na Ukrajine diplomatickými rokovaniami

"Diplomacia musí byť zároveň jediným prostriedkom na vyriešenie akýchkoľvek otázok vo vzťahu medzi Slovenskom a Ukrajinou," skonštatoval Pellegrini.

Vojna podľa prezidenta priniesla skazu, utrpenie a smrť státisícom vojakov na oboch stranách bojovej línie. Podotkol, že vojna zničila životy nevinných rodín a mnohých vyhnala žiť do zahraničia. Ocenil, že na Slovensku našli mnohí Ukrajinci útočisko a šancu na pokojný život v mieri.

Vojna na Ukrajine sa naplno začala 24. februára 2022, keď ruský prezident Vladimir Putin oznámil začiatok "špeciálnej vojenskej operácie" proti Ukrajine. Vojna medzi Ukrajinou a Rusom je najväčším ozbrojeným konfliktom v Európe od druhej svetovej vojny. Európska únia, NATO a Spojené štáty a ďalšie krajiny v reakcii na ruský vpád na Ukrajinu uvalili na Rusko rozsiahle sankcie a začali Kyjevu poskytovať vojenskú, finančnú a humanitárnu pomoc. Rokovania o prímerí v roku 2025 obnovili Spojené štáty americké. Zatiaľ však neviedli k zastaveniu bojov a útokov.

Rusko v súčasnosti okupuje takmer 20 percent ukrajinského územia, pričom prakticky denne útočí na mestá, dediny a civilnú infraštruktúru, čo má za následok aj najhoršiu energetickú krízu od začiatku invázie.

Podľa Hnutia Slovensko Fico pomáha masovému vrahovi

Predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) stojí na strane agresora a pomáha masovému vrahovi namiesto toho, aby pomáhal ľuďom v núdzovej situácii. V súvislosti so štvrtým výročím ruskej agresie na Ukrajine a rozhodnutím premiéra vypnúť dodávky elektriny na Ukrajinu to v utorok skonštatovali opoziční poslanci Národnej rady (NR) SR z klubu Slovensko - Za ľudí.

Podľa Romana Mikulca premiér dlhodobo robí hanbu na všetky štyri svetové strany a namiesto toho, aby si na výročie začiatku vojny pripomenul obete konfliktu, hovorí o vypnutí dodávok elektrickej energie na Ukrajinu. "Nikto normálny by nechcel takéhoto suseda a určite takéhoto suseda nechcú ani Ukrajinci. Hanbím sa za Roberta Fica, hanbím sa za takého premiéra, ktorý pomáha masovému vrahovi namiesto toho, aby pomáhal ľuďom v núdzovej situácii," skonštatoval Mikulec.

Šéf poslaneckého klubu Slovensko - Za ľudí Michal Šipoš dodal, že história si bude pamätať, ako sa slovenský premiér staval k napadnutej Ukrajine. "Robert Fico namiesto toho, aby pomáhal nášmu susedovi, kde im berú ich zem, ich pôdu, stojí na strane agresora a vysmieva sa obetiam, zraneným a pozostalým do tváre," povedal Šipoš.

Podľa poslankyne NR SR a predsedníčky strany Za ľudí Veroniky Remišovej Ukrajina nebráni len svoju nezávislosť, ale aj hodnoty, na ktorých stojí celý civilizovaný svet, a je národným záujmom Slovenska, aby sa ubránila a dosiahla spravodlivý mier. Pellegriniho vyzvala, aby aspoň čiastočne zachránil reputáciu Slovenska. "Pretože Slovenská republika sa momentálne vo všetkých svetových médiách spomína ako krajina, ktorej premiér odmietol pomôcť mrznúcim ľuďom," uviedla Remišová.

Hľadanie mierového riešenia vojny na Ukrajine vyžaduje trpezlivosť

Cena vojny na Ukrajine je podľa predsedu Národnej rady SR Richarda Rašiho (Hlas-SD) vysoká a hľadanie mierového riešenia vyžaduje trpezlivosť a zodpovednosť všetkých zúčastnených strán. Raši dúfa, že to už nebude trvať dlho, keď zbrane utíchnu a ľudia na Ukrajine budú môcť opäť žiť v pokoji a bezpečí. Predseda parlamentu to uviedol vo svojom stanovisku pre TASR pri príležitosti štvrtého výročia začiatku vojny na Ukrajine.

"Od začiatku vojny na Ukrajine dnes ubehli štyri dlhé roky. Tento vojenský konflikt, keď Rusko napadlo Ukrajinu, je najväčší od čias druhej svetovej vojny a zásadne narušil mier a bezpečnosť v celej Európe. Spôsobil obrovské ľudské aj materiálne straty. Tisíce životov boli tragicky prerušené, milióny ľudí museli opustiť svoje domovy a mnohé mestá a obce sa zmenili na trosky," zhrnul Raši. Táto vojna nám podľa jeho slov pripomína, aká krehká je bezpečnosť a ako rýchlo sa môže zmeniť život ľudí.

Raši podotkol, že ani po štyroch rokoch napriek snahám medzinárodného spoločenstva nebola stále nájdená cesta k mieru. "Boje pokračujú a každý deň prináša nové obete, utrpenie civilistov a vážne dôsledky pre celý región," doplnil.

Aj keď dosiahnutie mieru môže podľa šéfa parlamentu vyžadovať ťažké kompromisy, jeho hodnota je nespochybniteľná - mier je vždy hodnotnejší než pokračovanie vojny a jeho obnova je našim záväzkom voči budúcim generáciám.

Podľa Šutaja Eštoka SR je solidárna s Ukrajinou, podporuje mier, suverenitu a právo

Slovensko vyjadruje solidaritu s Ukrajinou a je naďalej odhodlané podporovať mier, suverenitu a medzinárodné právo. Na sieti X to v utorok uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Marek Eštok, ktorý sa zúčastňuje na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli, informuje TASR.

Zasadnutie, ktoré sa koná v deň výročia ruskej invázie na Ukrajinu, sa podľa Eštoka začalo minútou ticha na pamiatku obetí brutálnej vojny na Ukrajine a ministri krajín EÚ si pripomenuli štyri roky od začiatku ruskej agresie. "Slovensko vyjadruje solidaritu s Ukrajinou a opätovne potvrdzuje svoj záväzok k mieru, suverenite a medzinárodnému práv," napísal Eštok.

Riešenie vojny na Ukrajine by malo potvrdiť jej uznané hranice, povedal Blanár

Komplexný, spravodlivý a trvalý mier na Ukrajine je možné dosiahnuť len diplomatickým riešením, ktoré bude založené na kľúčových princípoch Charty OSN a potvrdí suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznávaných hraníc. Na zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva v Ženeve to v utorok vyhlásil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár (Smer-SD). V mene Slovenska zároveň vyjadril znepokojenie nad správami o deportáciách ukrajinských detí. V prejave tiež vyzval na zastavenie násilia osadníkov na Západnom brehu Jordánu a odsúdil násilný zásah bezpečnostných zložiek proti protestom v Iráne, informuje TASR.

"Vojna na Ukrajine spôsobila nesmierne utrpenie miliónom civilistov, zničila kritickú infraštruktúru a ohrozila samotné základy medzinárodného poriadku," povedal Blanár v deň štvrtého výročia ruskej invázie na Ukrajinu. Upozornil, že presun ukrajinských detí vyvoláva vážne obavy, a zdôraznil význam ochrany detí v ozbrojených konfliktoch.

KDH považuje ochranu Ukrajiny za základnú morálnu povinnosť

Ochrana Ukrajiny nie je len otázkou medzinárodného práva, ale základnou morálnou povinnosťou. Dôležitá je aj v súvislosti s národným a bezpečnostným záujmom Slovenska. Ak totiž padne Ukrajina, ruský imperializmus bude stáť na slovenských hraniciach. Uviedlo to opozičné KDH pri príležitosti štvrtého výročia začiatku vojny na Ukrajine.

Za neakceptovateľné označilo pondelkovú (23. 2.) žiadosť predsedu vlády SR Roberta Fica (Smer-SD) o zastavenie núdzových dodávok elektriny na Ukrajinu, ako aj zablokovanie európskych sankcií proti Rusku na pondelkovom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci. Slovenská vláda svojimi rozhodnutiami podľa hnutia robí z krajiny nespoľahlivého partnera a ťahá ju do medzinárodnej izolácie.

KDH tiež spomenulo, že po skončení vojny bude Ukrajinu čakať proces povojnovej obnovy a pre Slovensko to môže byť príležitosť na ekonomický a infraštruktúrny rozvoj. "Ak sa však chceme na tomto budovaní podieľať, musíme byť vnímaní ako dôveryhodný a spoľahlivý partner. Ukrajinci si veľmi dobre zapamätajú, kto im v najťažších chvíľach pomáhal a kto sa im otáčal chrbtom či dokonca podrážal nohy," dodalo hnutie.

Danko volá po konci konfliktu

Líder koaličnej SNS a podpredseda Národnej rady (NR) SR Andrej Danko volá po čo najrýchlejšom ukončení konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou. Apeluje na obnovu vzťahov medzi krajinami. Upozorňuje tiež na to, že pre Slovensko to má byť ponaučením. Zároveň však zdôrazňuje, že nejde o konflikt SR a nemá sa preto do neho nechať vtiahnuť. Vyplýva to z vyjadrenia Danka vo videu na sociálnej sieti.

"Konflikt musí čím skôr prestať. Musia sa obnoviť vzťahy medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou. Ukrajina však nie je členským štátom Európskej únie a ani ním nemôže byť. Ukrajina nie je členským štátom NATO a ani ním nemôže byť. Či sa na mňa niekto hnevá alebo nie. V každom prípade som presvedčený, že si zaslúžia úctu všetci tí, ktorí sú obeťami tohto konfliktu, bez ohľadu na to, na ktorej strane konfliktu sú, pretože sú obete. A tí skutoční ľudia, ktorí to spôsobili, tí na nich zarábajú, tí sa tešia, prehlbujú konflikt a bránia podpisu mierových zmlúv," skonštatoval.

Peniaze mali ísť podľa Danka na obnovu a nie do zahraničia

Danko zároveň zdôraznil, že tento konflikt musí byť pre Slovensko ponaučením. "Je veľmi ľahké vyvolať konflikt medzi Slovákmi a Maďarmi. Pozrime sa do histórie. Máme si mnohé čo vyčítať, mnohé čo odpúšťať, pretože každý národ má svoje vzťahy, históriu, traumy, problémy s územiami, národnostnými menšinami, prisťahovalcami. No napätie a konflikty často vyvolávajú tí, ktorí na konci dňa z toho ťažia. Kto je víťazom tohto konfliktu? Určite to nie je ani Ruská federácia, ani Ukrajina. Rusko stráca kontakty, Ukrajina musela odovzdať svoje nerastné bohatstvo. A zomierajú len Ukrajinci a Rusi," podotkol.

Šéf národniarov tiež skonštatoval, že ide o problém Ruska a Ukrajiny, ktorý si musia vyriešiť, a SR ani EÚ by sa do neho nemali nechať vtiahnuť. "A ak si západné štáty myslia, že pomocou Ukrajine jej pomáhajú, opak je pravdou. Dochádza len k zneužívaniu Ukrajincov," okomentoval. Hovoril o zneužívaní pomoci a korupcii na Ukrajine. "My malý národ sme pomohli Ukrajine so sumou viac ako štyri miliardy eur. Za to sme mohli mať postavené veľké diaľničné úseky. Za to sme mohli mať postavených 80 nemocníc. Myslím si, že je veľmi dôležité, aby takéto peniaze išli napríklad na okresné nemocnice a nie mimo územia SR," dodal.

Súvisiace články

Najčítanejšie správy