Preteky jadrových veľmocí. Do klubu vyvolených chce aj Irán a Severná Kórea

SVET / Oficiálny štatút jadrovej mocnosti majú štáty, ktoré uskutočnili skúšobný jadrový výbuch pred 1. januárom 1967. Bolo ich päť: USA, ZSSR, Čína, Francúzsko a Veľká Británia. India, Pakistan a KĽDR testovali jadrovú bombu aj neskôr. Mnohé ďalšie krajiny mali v minulosti jadrové zbrane alebo jadrové programy, napríklad Izrael nikdy nepoprel ani nepriznal, že má jadrový arzenál. Iránsky jadrový program vzbudzuje podozrenie, ale Teherán dlho tvrdil, že sa nesnaží získať jadrovú zbraň a že jeho jadrový program je určený len na mierové účely.

Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 zostali jadrové zbrane okrem Ruska aj na Ukrajine, v Bielorusku a Kazachstane. Tieto krajiny ich však odovzdali Moskve na základe medzinárodných dohôd.

Podľa štúdie Federácie amerických vedcov (FAS) majú v súčasnosti všetky svetové jadrové mocnosti 12 100 jadrových hlavíc, pričom počas studenej vojny ich bolo 70-tisíc. Podľa FAS má najviac jadrových zbraní Rusko s viac ako 5 500 jadrovými hlavicami. Nasledujú Spojené štáty s 5 044 jadrovými hlavicami, ktoré sa nachádzajú na území USA a v piatich ďalších krajinách: Turecku, Taliansku, Belgicku, Nemecku a Holandsku. Celkový počet jadrových hlavíc, ktorými disponujú Rusko a USA, predstavuje takmer 90 percent všetkých jadrových zbraní na svete.

Z 12 100 jadrových hlavíc je približne 3 800 aktívnych. Z nich má Rusko približne 1 710, USA približne 1 670, Francúzsko 280 a Veľká Británia 120. Oficiálne údaje o Číne nie sú k dispozícii.

Zmluvy o jadrových zbraniach

Vôbec prvú medzinárodnú zmluvu o obmedzení jadrových zbraní podpísali Sovietsky zväz, USA a Veľká Británia v auguste 1963. Takzvaná Moskovská zmluva zakazovala jadrové skúšky vo vzduchu, vo vesmíre a pod vodou. O päť rokov neskôr bola podpísaná Zmluva o nešírení jadrových zbraní (NPT), ktorá mala zabrániť šíreniu jadrových zbraní do štátov, ktoré ich v tom čase nevlastnili. Zmluva o nešírení jadrových zbraní zaväzovala členov jadrového klubu (USA, ZSSR, Čínu, Francúzsko a Veľkú Britániu), aby neprenášali jadrové zbrane alebo iné jadrové výbušné zariadenia do iných krajín alebo im pomáhali pri ich vývoji.

Keď sa medzinárodné napätie zmiernilo, jadrové mocnosti v roku 1992 vyhlásili moratórium na jadrové skúšky, ktoré však bolo mnohokrát porušené. V septembri 1996 Bezpečnostná rada OSN prijala Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok, ktorá však zatiaľ nenadobudla platnosť.

Prvý test urobili Američania 

Prvý skúšobný jadrový výbuch na svete uskutočnili 16. júla 1945 Spojené štáty, ktoré potom v auguste zhodili atómovú bombu na japonské mestá Hirošima a Nagasaki. Druhou krajinou, ktorá otestovala jadrovú zbraň, bol 29. augusta 1949 Sovietsky zväz. Treťou krajinou bola Veľká Británia 3. októbra 1952, Francúzsko uskutočnilo svoj prvý jadrový test v roku 1960 a poslednou jadrovou mocnosťou bola Čína 16. októbra 1964.

Moskva uskutočnila svoj posledný skúšobný výbuch v októbri 1990, Británia v novembri 1991 a Spojené štáty v septembri 1992. Medzitým z jadrových mocností Francúzsko a Čína uskutočnili posledné skúšobné jadrové výbuchy v roku 1996.

Šiestou krajinou, ktorá uskutočnila jadrový výbuch, bola v roku 1974 India. Pakistan je tiež neoficiálnou jadrovou veľmocou a v máji 1998 sa priznal k piatim podzemným jadrovým testom v horskej oblasti Čaghaj pri hraniciach s Afganistanom v reakcii na päť jadrových výbuchov, ktoré uskutočnila India 11. - 13. mája toho istého roku. Pakistan údajne uskutočnil dva testy v 80. rokoch minulého storočia, ale vždy tieto správy popieral. Od výbuchov v roku 1998 nastala dlhá prestávka v jadrových testoch, ktorú KĽDR prerušila až v roku 2006. Pchjongjang podľa OSN uskutočnil šesť testov, naposledy v roku 2017, keď údajne otestoval vodíkovú bombu.

Veľmoci jadrové arzenály modernizujú

Doteraz bolo vykonaných viac ako 2 000 skúšobných jadrových výbuchov, pričom najviac (viac ako 1 000) ich vykonali USA, po nich nasleduje Rusko (ZSSR) s približne 700 výbuchmi, Francúzsko s viac ako 200 a Veľká Británia a Čína s približne 45 jadrovými testami. 

Podľa Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) štáty vlastniace jadrové zbrane v posledných rokoch modernizujú svoje jadrové sily a zavádzajú nové zbrane schopné niesť jadrové hlavice. Podľa SIPRI sa transparentnosť jadrových síl znížila po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022.