Koniec éry odzbrojovania? Veľmoci svoj jadrový arzenál modernizujú

ŠTOKHOLM/SVET / Jadrové veľmoci disponujú tisíckami jadrových zbraní, niektoré sú neustále v stave pohotovosti. Neistota vo svete spôsobuje, že sa o jadro zaujímajú aj ďalšie krajiny. Irán na to doplatil útokom zo strany Izraela.

Koniec studenej vojny znamenal aj koniec v jadrovom zbrojení. Veľmoci sa začali predbiehať v tom, kto sa svojich jadorvých zbraní zbaví čo najrýchlejšie. Podľa Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) ale táto deeskalácia mieri ku koncu.

Štúdia inštitútu pripomína, že spomedzi 12 241 jadrových hlavíc na celom svete je ich k dispozícii na okamžité použitie 9 614. Z tohto počtu je ich takmer štyritisíc (3 912) pripravených k nasadeniu na raketových nosičoch či na lietadlách. Viac ako polovica z nich je v stave najvyššieho možného operačného nasadenia, teda takmer okamžite k dispozícii.

Jadrovými veľmocami je dlhodobo deväť krajín. Okrem USA a Ruska sa medzi ne radí aj Čína, India, Pakistan, Severná Kórea, Izrael a v európskom priestore aj Veľká Británia a Francúzsko. Väčšina týcto krajín svoj jadrový arzenál sústavne modernizuje.

Koniec jednej éry

Na konci druhej svetovej vojny boli jadrovou veľmocou len Spojené štáty. Vlastú „atómovú bombu“ ale chceli aj iní, a aj sa k nej dopracovali. Koniec studenej vojny tak priniesol po pretekoch v jadrovom zbrojení preteky v odzbrojovaní. Tento desaťročia trvajúci stav sa ale podľa štúdie mení.

„Éra redukovania počtu jadrových zbraní vo svete, ktorá trvala od konca studenej vojny, je na konci. Namiesto toho vidíme jasný trend rastu jadrového arzenálu, vyostrovania jadrovej rétoriky a upustenia od dohôd, ktoré kontrolovali zbrojenie,“ konštatuje Hans Kristensen, jeden z výskumníkov centra, ktorý sa zaoberá problematikou jadrových zbraní.

Podľa štúdie sa vzájomná kontrola jadrových zbraní medzi Moskvou a Washingtonom do krízy dostala už pred pár rokmi a v súčastnosti prakticky neexistuje. Obe krajiny pritom disponujú 90 percentami svetového jadrového arzenálu, a na vzostupe je aj Čína.

SIPRI pripomína, že dôležité je to, ako sa tieto tri veľmoci k problematike jadrového zbrojenia postavia. „Jadrovými zbraňami si nekúpime bezpečnosť vo svete a ich existencia si vyžaduje vybalansované správanie politických lídrov,“ uváadza vo svojej štúdii Dan Smith, šéf SIPRI. Ako príklad uvádza nedávne nezhody medzi Indiou a Pakistanom. „Jadrové zbrane prinášajú tiež riziko eskalácie a katastrofických chybných odhadov. Najmä ak sa šíria dezinformácie. To bezpečnosť skôr znižuje, než zvyšuje,“ dodáva.

Zdieľané atómovky?

Práve neistota na svetovej politickej scéne vedie aj ďalšie krajiny k tomu, aby rozvíjali svoju vlastnú cestu k nukleárnej zbrani. Jej vývoj je ale dlhodobý proces, čo dokazuje napríklad aj situácia Iránu, ktorý sa práve kvôli svojmu jadrovému programu stal terčom útokov zo strany Izraela. Tel Aviv vidí v jadrovom programe Teheránu hrozbu pre svoju existenciu.

Predpokladá sa, že Izrael bude v útokoch na jadrový program Iránu naďalej pokračovať, až kým nedosiahne zničenie všetkých deklarovaných cieľov. Irán medzitým vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby útoky odsúdilo. Väčšina svetových lídrov vyzvalo obe strany k zdržanlivosti a k tomu, aby sa situácia na Strednom východe ďalej nezhoršovala.

+37 fotiek

Izrael zaútočil na Irán

​Jednoduchšou cestou je forma akéhosi prenájmu či zdieľania. Bielorusko napríklad s Ruskom uzavrelo dohodu o tom, že Moskva môže svoje jadrové zbrane detašovať na bieloruskom území. Aj v reakcii na to sa niektoré členské krajiny Európskej únie nechali počuť, že by na svojom území privítali časť amerického jadrového arzenálu, ktorý by mal Moskvu odstrašiť. Francúzsky prezident Emmanuel Macron dokonca tvrdí, že francúzske jadrové sily by mali mať „európsky rozmer“.

Hrozba v Kaliningrade

Rusko podľa najnovších informácií posilňuje svoj jdrový arzenál v Kaliningradskej oblasti medzi Poľskom a Litvou. SIPRI odhaduje, že už teraz sa tam nachádza približne stovka taktických jadrových hlavíc. Jedna z tamojšíc základní získala trojitý plot a nové nové budovy s pokročilým komunikačným zariadením.

Modernizáciou mala prejsť aj základňa Aspioviči v Bielorusku, kde sú uskladnené jadrové zbrane ešte z čias Sovietskeho zväzu. Satelity pohyb zaznamenali aj na súostroví Nová zem, ktoré bolo používané na jadrové skúšky. Ruská armáda nechala tieý na polostrove Kola pri hraniciach s Nórskom a Fínskom postaviť približne 50 bunkrov na uskladnenie balistickcýh rakiet odpaľovaných z ponoriek. „Sledujeme to už dlhšiu dobu. Týka sa to na jednej strane ruských investícií do jadrových kapacít, ako aj zavádzania novej doktríny,“ povedal Pal Jonson, švédsky minister obrany.

Ruský prezident Putin len pred pár dňami vyzval k vytvoreniu nového zbrojného programu na roky 2027 až 2036. Dôraz pritom kladie práve na jadrové zbrane. Chce, aby sa stali zárukou ruskej suverenity a rovnováhy síl vo svete.