Ruské straty prekročili milión. Putin chce viac jadrových zbraní

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Archívne video Archívna reportáž

MOSKVA/WASHINGTON/EURÓPA / Ruská armáda prišla počas vojny na Ukrajine o viac ako milión vojakov. Ruský prezident Putin sa ale vojnu ukončiť nechystá. Členské krajiny NATO sa pripravujú na zvýšenie výdavkov na zbrojenie.

Rusko od začiatku vojny na Ukrajine prišlo už o viac ako milión vojakov. Vyplýva to z údajov ukrajinského ministerstva obrany. To uvádza len za stredu 11. júna 1 140 padlých ruských vojakov. V celkovom súhrne strát nie sú len padlí vojaci, ale aj takí, ktorí boli zranení, a tým pádom z boja vyradení. Údaje nemožno nezávisle overiť, keďže Moskva, podobne ako Ukrajina, straty vojakov neuvádza a ani nekomentuje.

V poslednej veľkej vojne ešte z čias Sovietskeho zväzu prišla Moskva za desať rokov ťaženia v Afganistane odhadom o 15-tisíc vojakov. Straty Ruska sú tak od začiatku vojny vo februári 2022 mnohonásobne vyššie. Ukrajinský rezort obrany uvádza, že okrem ľudských strát prišlo Rusko o takmer 11-tisíc tankov, 416 lietadiel a 337 helikoptér, 28 plavidiel a jednu ponorku.

Trump chce po Európe viac úsilia

V súvislosti s vojnou na Ukrajine žiada americký prezident Donald Trump najmä po európskych partneroch v rámci Severoatlantickej aliancie (NATO), aby na obranu dávali viac peňazí, za kľúčovú považuje hranicu piatich percent HDP. Doterajším limitom boli dve percentá, ktoré stále nedokážu niektoré členské krajiny splniť. K vyšším výdavkom na obranu už predtým vyzývali aj jeho predchodcovia, Barack Obama a dokonca George Bush mladší.

Český prezident Petr Pavel sa domnieva, že práve téma vyšších výdavkov na obranu sa stane kľúčovou na nadchádzajúcom samite aliancie v Haagu. Zároveň dodáva, že Česká republika je pripravená päťpercentnú hranicu dosiahnuť. Pavel však Trumpa žiada o zhovievavosť. „Potrebujeme realistický plán toho, to sa dá a čo sa nedá dosiahnuť. Rozumiem tomu, že Spojené štáty chcú, aby to bolo čo najrýchlejšie. Ale nech by sme sa akokoľvek snažili, nebudeme to schopní stihnúť za pár mesiacov či rokov,“ povedala česká hlava štátu.

Do zbraní, aj do infraštruktúry

K potrebe zvýšenia výdavkov vyzýva aj generálny tajomník NATO Mark Rutte. Ten navrhuje členským štátom míňať na armádu 3,5 percenta HDP. Zvyšných 1,5 má byť preinvestovaných formou ďalších výdajov do bezpečnosti a infraštruktúry vo forme budovania ciest, mostov, rozširovania prístavov, letísk a ďalších štruktúr, ktoré by v prípade potreby umožnili efektívnejší presun vojakov a techniky.

V ideálnom prípade by sa členské štáty vo výdavkoch na zbrojenie mali k piatim percentám dostať v roku 2027. Estónsko, Lotyšsko a Litva spoločne s Poľskom sa zaviazali, že päť percent na zbrojenie zo svojho HDP vyčlenia už v roku 2026. Všetky Pobaltské štáty majú totiž spoločnú hranicu s Ruskom, respektíve so spojencom Moskvy, Bieloruskom. Poľsko má vo svojom susedstve ruskú enklávu Kaliningrad.

Podľa Bulletinu amerických jadrových vedcov, ktorý vychádza už od roku 1945, prispieva k snahám o zvýšenie výdavkov na zbrojenie u západných spojencov aj neistota spojená s ruským jadrovým programom. Moskva totiž použitím jadrových zbraní pravidelne vyhráža. Hovorí o nich napríklad ruský exprezident Dmitrij Medvedev, či Vladimir Medinsky, blízky poradca ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý sa zúčastnil aj na posledných rokovaniach medzi Ruskom a Ukrajinou v tureckom Istanbule. „Podobné tvrdenia prispievajú k zvýšeným výdavkom na zbrojenie a k vzniku politickej opozície, ktorá je proti znižovaniu počtu jadrových zbraní v Európe a Spojených štátoch,“ konštatuje v článku kolektív autorov pod vedením Hansa Kristensena v Bulletine amerických jadrových vedcov.

Putin upravuje jadrovú doktrínu

Ruský prezident Putin len pred pár dňami vyzval k vytvoreniu nového zbrojného programu na roky 2027 až 2036. Dôraz pritom kladie práve na jadrové zbrane. Chce, aby sa stali zárukou ruskej suverenity a rovnováhy síl vo svete.

Podľa amerických analytikov disponuje Moskva viac ako 4 300 jadrovými hlavicami pre všetky typy zbraní. „Modernizácia ruských nukleárnych síl je motivovaná silnou túžbou zachovať paritu sily so Spojenými štátmi a zachovať si národnú prestíž,“ uvádza sa v článku kolektívu autorov pod vedením Hansa Kristensena.

Pripravil tiež formát obnovy ruského námorníctva do roku 2050. Rusko zatiaľ vo vojne s Ukrajinou prišla o vlajkovú loď Čiernomorskej flotily, raketový krížnik Moskva. Jeho jediná lietadlová loď Admiral Kuznecov sa nachádza v dokoch na základni Murmansk, kde sídli ruská Severomorská flotila. Približne 1 500 námorníkov z lode bolo v roku 2024 odvelených k ruskej armáde, ktorá ich nasadila do bojov na Ukrajine. Aj to je ďalším znakom toho, že lietadlová loď, ktorá bola vyrobená v rokoch 1982 až 1985 sa už nikdy do služby nevráti.