Taliban hľadá nových spojencov. Po Rusku sa zbližuje aj s Indiou

KÁBUL/MOSKVA/DILLÍ – Hnutie Taliban, ktoré vládne v Afganistane, sa obzerá po nových zahraničných partnerstvách. Po Rusku sa chystá na ekonomickú spoluprácu aj s Indiou.

Kedysi teroristická hrozba, dnes ekonomický a politický partner. Hnutie Taliban si vo svete nachádza čoraz viac partnerov. Taliban sa k moci v Afganistane dostal krátko po tom, čo sa z krajiny stiahli americké jednotky.

Amír Chán Muttakí, šéf afganskej diplomacie teraz pricestoval na oficiálnu návštevu Indie, kde sa stretne aj so svojim rezortným kolegom. Témou diskusií má byť najmä ekonomická spolupráca, ktorú chce Afganistan s Indiou nadviazať.

Neočakávaný obchodný partner

V prípade Indie a jej príklonu k Talibanu ide o zaujímavý obrat. V minulosti totiž vláda v Dillí podporovala afganskú vládu podporovanú Západom, ktorú Taliban nakoniec zvrhol. Aktuálne stretnutie tak ukazuje pragmatickosť indickej diplomacie. India pritom afganskú vládu hnutia stále formálne neuznala, nebráni to ale nadväzovaniu vzájomného biznisu.

Kroky India pozorne sleduje susedný Pakistan, ktorý nemá s Dillí práve najlepšie vzťahy. Pakistanská vláda tiež s nedôverou pozerá na vládu Talibanu v Afganistane. „Zhoršenie vzťahov s Pakistanom umožňuje Talibanu poistiť sa a ukázať, že jeho prežitie už nie je závislé od vlády v Islamabáde,“ povedal Shivam Shekawat, analytik think-tanku Observer Research Foundation.

Rusi v boji proti terorizmu

S Talibanom sa zbližuje aj Rusko. Práve Moskva bola prvou, ktorá uznala vládu Talibanu v Afganistane ako legitímnu. Rusko pritom ešte donedávna malo Taliban na zozname teroristických hnutí. Zmenilo sa to až nariadením ruského prezidenta Vladimira Putina v roku 2024, ktorý dokonca Taliban označil ako spojenca v boji proti terorizmu. V Afganistane pritom neustále dochádza k porušovaniu ľudských práv a najmä práv žien.

Vlajka Talibanu na veľvyslanectve Afganistanu v Moskve

TASR/AP

​Šéf afganskej diplomacie Muttakí sa v Moskve stretol s ruským ministrom zahraničia Sergejom Lavrovom, ktorý túto príležitosť využil na kritiku Západu a jeho sankcií voči Afganistanu. „Vyzývam západné krajiny, aby opravili svoj kurz, vrátili všetko, čo ulúpili a prevzali zodpovednosť za povojnovú rekonštrukciu Afganistanu,“ povedal Lavrov.

Záruka bezpečnosti

Svoje vzťahy s Afganistanom okrem Ruska neskôr upravil aj Kazachstan a dokonca aj Tadžikistan, ktorý dlhodobo patril k zarytým kritikom a odporcom hnutia Taliban a jeho vlády. Krajiny ale svoj pohľad na hnutie otočili. Podľa Pedra Martinsa, geopolitického analytika a bývalého príslušníka brazílskej armády ich okrem toho biznisového ženie aj bezpečnostné hľadisko.

„Rusko, Kazachstan a Tadžikistan sa obávajú nestabilného Afganistanu, ktorý by pre nich mohol predstavovať hrozbu. Rusko a Kazachstan majú obavy z možnej radikalizácie svojej moslimskej populácie,“ hovorí Martins. Najmä Rusko má navyše v živej pamäti teroristický útok na nákupné centrum Crocus v Moskve, kde teroristi z Islamského štátu pripravili o život 145 ľudí. „Stabilný Afganistan, hoci pod extrémne konzervatívnou vládou Talibanu, sa tak stáva zárukou bezpečnosti v regióne,“ spresnil Martins.

Vyhrážky kvôli základni

Novú kapitolu vzťahov s Afganistanom začali aj Spojené štáty. No na rozdiel od Moskvy či Dillí sa Taliban dočkal z Washingtonu len vyhrážok. Americký prezident Donald Trump si totiž zaumienil, že by od afganskej vlády chcel získať leteckú základňu Bagrám na severovýchode krajiny. Šéf Bieleho domu skonštatoval, že Spojené štáty satamojšej základne nemali nikdy vzdať a že Taliban ju dostal zadarmo.

„Ak Afganistan neodovzdá základňu tým, ktorí ju postavili, teda Spojeným štátom, stanú sa zlé veci,“ povedal Trump. Základňa Bagrám pritom vznikla ešte v päťdesiatych rokoch a postavil ju už neexistujúci Sovietsky zväz. Má dve veľké vzletovo-pristávacie dráhy a je jednou z mála základní v inak hornatej krajine, kde môžu pristávať aj veľké vojenské lietadlá.

Taliban ale nemá v pláne základňu odovzdať a na jeho stranu sa postavilo viacero krajín, vrátane Ruska, Indie, Pakistanu, Číny či Kazachstanu. „Aj napriek ich rozdielom, tieto krajiny v regióne sa zhodli na tom, že v Afganistane by už nikdy nemala dostať priestor žiadna zahraničná vojenská sila,“ povedal Taimur Khan, analytik Inštitútu strategických štúdií z Islamabádu (ISSI).

Podľa Kamrana Bokhariho z Inštitútu pre stratégiu a politiku vo Washingtone nemajú snahy prezidenta Trumpa získať leteckú základňu Bagrám žiadnu logiku. „Nová svetová vojenská stratégia Spojených štátov v súčasnosti skôr znižuje počty vojakov v zahraničí. Aj keby Taliban súhlasil s tým, že Američanom umožní opäť využívať základňu v Bagráme, náklady na prevádzku a údržbu by jednoznačne prevyšovali jej užitočnosť,“ tvrdí.

Zrodení z chaosu

Hnutie Taliban vzniklo v zmätku, ktorý v Afganistane vznikol po odchode Sovietskych vojsk, ktoré v krajine operovali od roku 1979 do roku 1989. Moskva vtedy prišla o približne 15-tisíc vojakov. Taliban vtedy sľuboval, že zatočí s korupciou a nastolí poriadok. Zavádzal pritom ale agresívnu formu islamu. Konkrétne prišli s islamským právom šaría, ktoré prikazovalo ženám, aby sa zahaľovali a muži si museli nechať narásť brady. Televízia, hudba a koná boli zakázané. Do roku 1998 ovládal Taliban takmer celú krajinu.

SITA

​Vláda Talibanu v Afganistane sa skončila po tom, čo do krajiny prišli 7. októbra 2001 americké vojská v rámci operácie Trvalá sloboda. Spojené štáty operáciou reagovali na útok z 11. septembra 2001 v New Yorku. Na čelo dočasnej vlády v Afganistane po skončení vlády Talibanu sa v decembri 2001 stal Hámid Karzai, ktorý krajinu od roku 2004 až do roku 2014 viedol aj ako prezident.

Návrat útlaku

V roku 2020 podpísali Spojené štáty v katarskej Dohe dohodu, ktorá mala ukončiť vojnu v Afganistane. Do dohody ale nebola zahrnutá afganská vláda, čo niektorí analytici prirovnávali k Mníchovskej dohode. Americký prezident Joe Biden v apríli 2021 oznámil, že všetky americké jednotky sa z krajiny stiahnu k 11. septembru 2021.

Bunky Talibanu z jednotlivých provincií Afganistanu sa spojili a postupne a takmer bez odporu afganskej armády získali pod kontrolu väčšinu Afganistanu. Zastavili sa pred bránami metropoly Kábul, aby ju nemuseli obsadzovať násilím.

Časť afganskej armády utiekla, ďalšia sa vzdala či pridala k bojovníkom Talibanu. Prezident Ašraf Ghání sa rozhodol vzdať sa moci. Kábul padol 15. augusta 2021, bola vytvorená dočasná vláda vedená Talibanom. Hnutie krajinu ovláda dodnes.