Zomrel spisovateľ Ivan Klíma: Jeho život formovala história

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Archívne video Archívna reportáž

PRAHA / Jeden z najprekladanejších českých autorov, ktorý prežil koncentračný tábor i zákaz publikovania, nás opustil vo veku 94 rokov.

Od Terezína k zakázanému autorovi

Život Ivana Klímu bol hlboko poznačený historickými udalosťami 20. storočia. Jeho židovský pôvod ho počas druhej svetovej vojny uvrhol na tri a pol roka do koncentračného tábora Terezín. Kruté prenasledovanie ho však neminulo ani za komunistického režimu, keď sa v roku 1970 ocitol na zozname zakázaných autorov. Možno aj preto pomenoval svoje rozsiahle memoáre s dávkou irónie – Moje šílené století.

Detstvo v tieni nacizmu

Ivan Klíma, pôvodne Ivan Kauders, sa narodil 14. septembra 1931 v Prahe. Hoci pochádzal zo židovskej rodiny, náboženstvo nehralo v ich živote významnú rolu. Jeho otec pracoval ako elektroinžinier v Kolbenových továrňach a matka, ovládajúca viacero jazykov, pôsobila ako sekretárka. V roku 1938 sa otcovi podarilo získať víza pre celú rodinu do Liverpoolu, no ich odchod sa nakoniec neuskutočnil.

Kruté protižidovské opatrenia ich tak zasiahli plnou silou. V novembri 1941, keď mal Klíma iba desať rokov, sa rodina ocitla v koncentračnom tábore v Terezíne.

Cesta k literatúre cez trpkú skúsenosť

Po návrate z Terezína absolvoval Klíma gymnázium a v rokoch 1952 až 1956 študoval češtinu a literárnu vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej. Následne pracoval ako redaktor časopisu Květy a neskôr vo vydavateľstve Československý spisovateľ. Od roku 1963 zastával funkciu zástupcu šéfredaktora Literárnych novín.

Od komunistickej strany k disentu

Rovnako ako mnoho ďalších českých intelektuálov, aj Klíma vstúpil po roku 1948 do KSČ. Jej členom bol od roku 1953, no v roku 1967 ho vylúčili. Po politickom uvoľnení v roku 1968 KSČ jeho vylúčenie zrušila a v roku 1969 Klíma odišiel do USA, kde prednášal na Michiganskej univerzite. Po návrate v roku 1970 ho však z KSČ definitívne vylúčili a jeho diela až do roku 1989 vychádzali len v samizdate. Žil pod dohľadom Štátnej bezpečnosti.

Diela poznačené životom

V Klímových prózach, esejach a divadelných hrách je zrejmý vplyv Karla Čapka a Franza Kafku. Pred zákazom publikovania vydal napríklad poviedkovú knihu Bezvadný den (1960), román Hodina ticha (1963), zbierku poviedok Milenci na jednu noc (1964) alebo poviedkovú knihu Milenci na jeden den, ktorej veľkú časť nákladu však v roku 1970 zničila komunistická moc.

V exilovom vydavateľstve ´68 Publishers manželov Škvoreckých vyšli jeho diela ako román Milostné léto (1979), poviedková kniha Má veselá jitra (1979), zbierka poviedok Moje první lásky (1985) alebo próza Láska a smetí (1987).

Po roku 1989

Po páde komunistického režimu mohol Ivan Klíma publikovať slobodne. Vydal zbierku poviedok Moje zlatá řemesla (1990), román Čekání na tmu, čekání na světlo (1993) a prózu Ani svatí, ani andělé (1999). Životu a dielu Karla Čapka venoval knihu Velký věk chce mít též velké mordy (2001), za ktorú získal v roku 2002 Cenu Franza Kafku. Svoj život opísal v dvoch dieloch memoárov Moje šílené století (2009) a Moje šílené století II. (2010). Za prvý diel získal v roku 2010 prestížnu literárnu cenu Magnesia litera. Bol tiež nositeľom Ceny Ferdinanda Peroutky za rok 2013.