Trump pašerákov v Karibiku straší smrťou. Venezuela mu hrozí odvetou

WASHINGTON, CARACAS/Americký prezident Donald Trump sa pustil do boja s pašerákmi drog. V Karibskej oblasti nasadil námorníctvo a oslavuje prvé úspechy. Odborníci ale upozorňujú, že Karibik nie je jedinou cestou, ktorou sa drogy do Spojených štátov môžu dostať.

Jedna loď, jeden útok, jedenásť mŕtvych. Armáde Spojených štátov sa podarilo zničiť loď, ktorá podľa slov prezidenta Donalda Trumpa prevážala „hromadu drog“. Útok prichádza len pár dní po tom, čo Biely dom nariadil americkému námorníctvu, aby zvýšila svoju prítomnosť v Karibskej oblasti v snahe bojovať proti drogám.

Podľa amerického prezidenta patrila posádka zničenej lode ku gangu Tren de Aragua, ktorý považuje Washington za teroristickú organizáciu. „Nech tento útok slúži ako upozornenie všetkým, ktorí uvažujú o dovoze drog do Spojených štátov,“ vyhlásil prezident.

Prezident mieru útočí

Šéf Bieleho domu už v predvolebnej kampani avizoval, že mu režim venezuelského prezidenta Nicolása Madura prekáža. Ešte počas jeho prvého obdobia v Bielom dome obvinil Madura z narkoterorizmu, korupcie a pašovania drog. Po nástupe do úradu začiatkom tohto roka vo svojej rétorike pokračoval. Dokonca v priebehu augusta vypísal odmenu 50 miliónov dolárov za akékoľvek informácie, ktoré by viedli k zadržaniu venezuelského lídra.

Odborníci varujú, že súčasné kroky Trumpa v otázke Venezuely môžu viesť k eskalácii napätia. Sám Donald Trump sa pritom profiluje ako prezident mieru, ktorému sa od nástupu do úradu darí urovnávať jeden konflikt za druhým. Nasadenie siedmich lodí, jednej ponorky a viac ako 4 500 námorníkov v Karibiku ale je už jeho druhou vojenskou akciou od uvedenia do úradu. V júni sa americké bombardéry po boku Izraela zapojili do operácie, ktorej cieľom bolo zničiť iránske jadrové zariadenia.

Venezuela je pripravená

Analytici pripomínajú, že hoci sa útok odohral v medzinárodných vodách, ide o porušenie námorného práva Spojených národov. Útoky na iné lode v medzinárodných vodách sú možné len vtedy, ak ide o sebaobranu. „Útok amerických lodí porušil základné princípy medzinárodného práva. To, že sa útok odohral na otvorenom mori je irelevantné. Faktom je, že Spojené štáty nemali právo úmyselne zabiť týchto ľudí,“ povedal Ellen Connell, odborník na medzinárodné právo z Univerzity Notre Dame.

Venezuelský prezident Nicolás Maduro

TASR/AP

​Venezuelský líder Maduro, ktorý krajinu vedie už od roku 2013, amerického prezidenta obvinil, že sa snaží o zmenu režimu. „V čase tohto nesmierneho tlaku zo strany amerického námornictva sme vyhlásili maximálnu pripravenosť na obranu Venezuely,“ vyhlásil Maduro. Dodal, že v stave pohotovosti je na pobreží Venezuely viac ako 15-tisíc vojakov a civilné obyvateľstvo vyzval k vstupu do milícií.

Obavy z konfliktu

Niekdajší vysoko postavený predstaviteľ Bieleho domu z čias Bidenovej a Obamovej administratívy vyjadril obavy, že Trumpove angažovanie sa v Karibiku môže čoskoro prerásť do niečoho väčšieho.

„Súčasný prezident môže naraziť na scenár intervencie vo Venezuele, čo by bolo katastrofálne,“ konštatuje Juan Gonzáles, ktorý bol jedným z poradcov Joea Bidena na otázky Latinskej Ameriky. Dodáva, že smer vývoja politiky vo Venezuele je určovaný tvrdou opozíciou v Caracase. „Domnievam sa, že chcú Spojené štáty dostať do situácie, ktorá povedie k priamemu stretu s námorníctvom Spojených štátov,“ približuje Gonzáles.

Bývalý Bidenov poradca, ktorý slúžil aj v úrade Baracka Obamu pripomína, že prípadný ostrejší konflikt s Venezuelou by povzbudil k vedeniu partizánskej vojny proti Spojeným štátom, do ktorej by sa ochotne zapojili aj nelegálne polovojenské jednotky a milície z okolitých krajín. „Ozbrojené skupiny budú chodiť do Venezuely len kvôli tomu, aby mohli bojovať s Američanmi,“ uzavrel.

Podporovatelia venezuelského lídra Madura

TASR/AP

​Adam Isacson, odborník na obranu a bezpečnosť, ktorý sa zaoberá latinskou Amerikou pochybuje o tom, že by sa vo Venezuele odohrala „druhá Panama na steroidoch“. Prezident George Bush starší v roku 1989 nariadil operáciu, ktorá mala zvrhnúť Panamského diktátora Manuela Noriegu. Zásah si vyžiadal viac ako dve stovky obetí, pričom o život prišlo 23 amerických vojakov.

Cesar Alvarez z Univerzity Charlesa Sturta v austrálskom Novom Južnom Walese, ktorý sa zaoberá hrozbami terorizmu, hovorí, že v prípade vážnejšieho konfliktu medzi Washingtonom a Caracasom by Venezuela v konflikte ostala sama a na pomoc by jej neprišiel nikto z okolitých krajín, napríklad z Čile, Bolívie, Brazílie, Kuby či Panamy. „Nikto by nešiel do boja so Spojenými štátmi, a už vôbec nie kvôli Madurovi a jeho ľuďom, ktorých Spojené štáty označili za teroristov,“ tvrdí Alvarez.

Presun do Pacifiku

Aj pašeráci drog už v minulosti dokázali svoju vynaliezavosť. Inak by to nebolo ani v prípade útokov na lode s drogami v Karibiku. Je pravdepodobné, že pašeráci by sa vynašli aj v tomto prípade a na prepravu kontrabandu si našli inú cestu. „Blokovaním Karibského koridoru pašeráci jednoducho presmerujú svoje trasy,“ povedal pre CNN bývalý šéf Vojenskej rozviedky Ekvádoru Mario Pazmiño.

Pripomína, že sa pašeráci môžu zamerať najmä na prepravu drog cez ekvádorské prístavy, ktoré nemá vedenie krajiny plne pod kontrolou. Ako príklad uvádza vnútrozemský prístav Guayaquil. „Zariadenia a personál, ktorý v prístave pracuje, je v neustálom nebezpečí, ktoré predstavujú lokálne milície a pašeráci vyhrážajúci sa útokom na lode či únosom pracovníkov lodeníc či členov posádky,“ dodáva Pazmiño. Ekvádorské námorníctvo aj preto zvýšilo svoje úsilie pri pátraní po pašerákoch.