Sú obnoviteľné zdroje budúcnosťou Slovenska? Podľa Tarabu sú cestou do pekla
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
SLOVENSKO / Sú obnoviteľné zdroje - teda vodná, slnečná, veterná, či geotermálna energia, alebo biomasa našou budúcnosťou? Zatiaľ čo viaceré štáty rozširujú práve tieto alternatívy k fosílnym palivám, slovenský minister životného prostredia to považuje za cestu do pekla.
Tomáš Tarab tvrdí, že nepotrebujeme obnoviteľné zdroje
Tomáš Taraba tvrdí, že Slovensko má jadrovú energiu a vodné zdroje, a nepotrebuje obnoviteľné zdroje, ktoré predražujú služby v prenosovej sústave. "Sme predošlou vládou viazaní, aby Slovensko otvorilo dvere dokorán obnoviteľným zdrojom energie, tu chcem povedať, že to je cesta do pekla," povedal Tomáš Taraba, minister životného prostredia, na tlačovej besede.
S tým však mnohí nesúhlasia. Napríklad podľa Asociácie priemyselných zväzov a dopravy vyspelá Európa vníma, že sú tu klimatické zmeny a planéta sa otepľuje. "A práve preto sme sa my, ako európske spoločenstvo, vydali cestou budovania obnoviteľných zdrojov. Na západe vidíme podporu solárnych a veterných parkov, geotermálnych energií," priblížil Andrej Lasz, generálny sekretár APZD.
Obnoviteľné zdroje znižujú závislosť na iných štátoch
Mnohé štáty podporujú obnoviteľné zdroje aj preto, lebo tým zároveň znižujú svoju závislosť pri nakupovaní ropy či plynu od darebáckych režimov. "My máme možnosť byť napríklad lídrom v budovaní zariadení na výstavbu a realizáciu geotermálnej energie," poznamenal Michal Kiča, bývalý štátny tajomník ministerstva životného prostredia.
Ďalšou možnosťou sú biometánové stanice. Vo Veľkých Bierovciach vyrábajú plyn z kuchynského odpadu, kuracieho trusu, či maštaľného hnoja. "Ročná výroba pri maximálnom behu je zhruba 4 milióny metrov kubických biometánu. Dokáže zásobiť približne 3-tisíc domov počas celého roka," opísal Martin Meliš, bioplyn Bierovce.
Pri veterných turbínach je to však neraz dilema. Investor by chcel na Hornom Zemplíne vybudovať veternú elektráreň, čo by dotknutým malým obciam ročne pomohlo desiatkami tisíc eur. Lokalita by sa však zásadne zmenila. "Chceme byť opatrní, finančne áno, je to super, ale aby sme potom nezanechali pre naši deti a vnúčatá nejakú záťaž," dodala Silvia Žinčáková, starostka obce Černina.