Uznanie Palestíny bez mieru nič nezmení, varuje odborníčka Eva Taterová

BRATISLAVA / Francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil, že jeho krajina uzná existenciu štátu Palestína v septembri na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. Francúzsko sa pripojí k viac ako 140-tim krajinám OSN, ktoré uznávajú Palestínu. Rozprávali sme sa s analytičkou Evou Taterovou z Ústavu pre súčasné dejiny Akadémie vied Českej republiky.

"Je to dôležité a politické gesto. Emmanuel Macron dlhodobo volá po ukončení vojny na Blízkom východe a týmto krokom chce podporiť diplomatické riešenie," uviedla Taterová v rozhovore.

Reakcia na domáci tlak

Podľa nej Macron týmto rozhodnutím zároveň reaguje na domáci tlak, najmä zo strany francúzskych moslimov a ľavicových politických síl, ktoré sa dlhodobo stavajú na stranu Palestíčanov.

Prečítajte si tiež

Palestína získava ďalšieho silného spojenca. Izrael reaguje ostro

Zároveň ide o prvú krajinu z G7 a stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN, ktorá takýto krok podnikla. Taterová to označuje za dôležitý signál medzinárodnému spoločenstvu.

"Francúzsko sa zaradilo medzi krajiny ako Španielsko, Nórsko či Švédsko, ale ako prvý demokratický člen BR OSN je to prelomové," dodala.

Prečítajte si tiež

Palestínci si v Gaze uctili izraelské obete. Chcú ukázať ľudskosť a odpor k Hamasu

Praktické dopady budú skromné, kým nebude mier

Napriek silnému symbolickému rozmeru Taterová upozorňuje, že bez prebiehajúceho mierového procesu zostane takéto uznanie prevažne deklaratívne.

"Ak sa k tomu nepridajú krajiny ako Veľká Británia, Nemecko či USA, bude to len gesto na papieri," vysvetľuje.

Kritika z Izraela aj USA

Rozhodnutie Francúzska sa nestretlo s pochopením v Izraeli ani medzi jeho spojencami. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu označil krok Paríža za "odmenu pre teroristov", ktorá ignoruje útoč na izraelských civilistov z 7. októbra. Podobne reagoval aj americký senátor Marco Rubio, ktorý ho nazval "fackou do tváre obetiam".

Prečítajte si tiež

Podľa Palestínčanov si izraelská streľba pri centrách pomoci vyžiadala 46 obetí

Humanitárna kríza zjednocuje Európu

Hoci sa krajiny ako Francúzsko, Nemecko a Veľká Británia rozchádzajú v postoji k uznaniu Palestíny, včerajšie spoločné vyhlásenie o katastrofálnej humanitárnej situácii v Gaze ukázalo, že v niektorých otázkach existuje zhoda.

"Situácia v Pásme Gazy je alarmujúca. Časti obyvateľstva hrozí hladomor a OSN nemá kapacity efektívne distribuovať pomoc," uviedla Taterová.

Prečítajte si tiež

Hladní Palestínčania putujú kilometre za prísľubom jedla, no vracajú sa s prázdnymi rukami

Zodpovednosť za zhoršujúcu sa situáciu prisudzuje časti medzinárodného spoločenstva Izraelu, ktorý zadržiaval pomoc. Ten argumentuje, že problémom je neschopnosť OSN ju efektívne rozdeľovať a riziko jej zneužitia Hamasom.

Izrael stráca morálnu prevahu

V rozhovore analytička poznamenala, že Izrael v dôsledku rastúcich civilných obetí a kontroverzných vyjadrení niektorých vládnych členov začína strácať morálnu prevahu.

Prečítajte si tiež

Zúfalí Palestínčania trpia hladom a bojujú o jedlo v humanitárnych centrách

"Táto vojna trvá nesmierne dlho. Počet civilných obetí stúpa. Hamas nebude porazený vojensky, bez politického riešenia sa situácia nezmení," uviedla.

Humanitárna pomoc zo vzduchu nestačí

K leteckému humanitárnemu mostu, ktorý Izrael nakoniec povolil, sa Taterová vyjadrila opatrne.

Prečítajte si tiež

Izraelské údery v Gaze za tri dni zabili vyše 300 Palestínčanov

"Je to lepšie ako nič, ale takáto pomoc je objemovo obmedzená a často sa k nej nedostanú tí, čo ju najviac potrebujú. Bez koordinácie OSN a prístupu cez pozemné hranice to nebude stačiť, " opisuje.

Podľa nej by pomohlo, keby boli do oblasti vpustení zahraniční novinári a humanitárne organizácie, ktoré by mohli zabezpečiť cielenú pomoc pre najzraniteľnejších.