22°
Bratislava
Palestína získava ďalšieho silného spojenca. Izrael reaguje ostro
Palestína získava ďalšieho silného spojenca. Izrael reaguje ostro
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
PARÍŽ / Francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil, že Francúzsko oficiálne uzná existenciu Štátu Palestína. Tento historický krok má verejne potvrdiť v septembri na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. Pridá sa tak k viac ako 140 krajinám sveta, ktoré Palestínu uznávajú. Kým Izrael rozhodnutie ostro kritizuje, palestínske vedenie ho víta ako významné gesto podpory sebaurčenia a mierového riešenia.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil, že jeho krajina uzná existenciu Štátu Palestína. Oficiálne tak urobí v septembri na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. Pripojí sa tak k viac ako 140 krajinám OSN, ktoré Palestínu uznávajú. Zatiaľ čo izraelskí predstavitelia rozhodnutie ostro kritizovali, palestínska samospráva ho privítala.
"V súlade s historickým záväzkom Francúzska k dosiahnutiu spravodlivého a trvalého mieru na Blízkom východe som sa rozhodol, že Francúzsko uzná Štát Palestína. Slávnostne to oznámim Valnému zhromaždeniu OSN v septembri tohto roku," napísal francúzsky prezident na svojich sociálnych sieťach.
Consistent with its historic commitment to a just and lasting peace in the Middle East, I have decided that France will recognize the State of Palestine.
— Emmanuel Macron (@EmmanuelMacron) July 24, 2025
I will make this solemn announcement before the United Nations General Assembly this coming September.… pic.twitter.com/VTSVGVH41I
Macron v reakcii na útok teroristického hnutia Hamas zo 7. októbra 2023 opakovane vyjadroval svoju podporu Izraelu a upozorňoval na antisemitické útoky. V poslednom čase sa však pripojil k viacerým ďalším štátom, ktoré apelujú na izraelskú vládu, aby prišla s riešením humanitárnej krízy v Pásme Gazy a tiež vojnového konfliktu.
"Je potrebné zabezpečiť okamžité prímerie, prepustenie všetkých rukojemníkov a hromadný prísun humanitárnej pomoci pre obyvateľov Pásma Gazy. Je tiež potrebné zaručiť odzbrojenie Hamasu, zabezpečenie a obnovu Gazy. A je potrebné konečne vybudovať palestínsky štát, zabezpečiť jeho životaschopnosť a umožniť mu, aby sa mohol po demilitarizácii a uznaní štátu Izrael podieľať na bezpečnosti celého Blízkeho východu," doplnil Macron.
Rozhodnutie kritizoval izraelský premiér
Benjamin Netanjahu, podľa ktorého vyjadrenie "odmeňuje teror a hrozí vytvorením ďalšieho vykonávateľa vôle Iránu". Vicepremiér a minister spravodlivosti Jariv Levin Macronov krok označil za "temnú škvrnu na francúzskej histórii a priamu pomoc terorizmu". Minister obrany Jisrael Kac vyhlásil, že jeho krajina nedovolí vytvorenie palestínskej entity, ktorá by ohrozovala existenciu Izraela.
Naproti tomu podpredseda Organizácie pre oslobodenie Palestíny a pravdepodobný nástupca Mahmúda Abbása vo funkcii palestínskeho prezidenta Husajn Šajch rozhodnutie privítal. "Táto pozícia odráža rešpekt Francúzska k medzinárodnému právu a jej podporu práva palestínskeho ľudu na sebaurčenie a vznik nášho samostatného štátu," citovala ho agentúra AFP.
Izraelské údery v Gaze za tri dni zabili vyše 300 Palestínčanov
Francúzsky prezident svoje odhodlanie uznať existenciu Štátu Palestína vyjadril už minulý mesiac. Opakovane tiež vyjadroval svoju podporu dvojštátnemu riešeniu izraelsko-palestínskeho konfliktu spolu s uznaním práva Izraela na obranu. Francúzsko je tiež jedným z usporiadateľov konferencie OSN, ktorá má v budúcom týždni rokovať o dvojštátnom riešení konfliktu.
Palestínu uznáva viac než sto krajín
Palestínsky štát uznáva takmer 150 členských krajín OSN (z celkovo 193 štátov) a dva nečlenské štáty (Vatikán a Saharská arabská demokratická republika). Zoznam krajín uznávajúcich Palestínu sa rozrástol vlani na jar o niekoľko karibských štátov (Trinidad a Tobago, Bahamy, Jamajka či Barbados) a na konci mája 2024 tiež o Írsko, Nórsko a Španielsko, krátko potom nasledovali Slovinsko a Arménsko a zatiaľ naposledy tento rok v marci Mexiko.
Prvou krajinou Európskej únie, ktorá palestínsky štát uznala, sa stalo 30. októbra 2014 Švédsko, kde žije početná palestínska komunita. Ešte pred vstupom do EÚ tak urobilo niekoľko východoeurópskych krajín či Cyprus. Katarská televízia Al-Džazíra uvádza, že Palestínu teraz uznáva 147 krajín, teda zhruba tri štvrtiny štátov sveta. Toto číslo ale je niekedy spochybňované, na zozname Al-Džazíry je totiž napríklad aj ČR.
Česká republika pritom Palestínsky štát rovnako ako väčšina krajín západnej Európy, Spojené štáty či Kanada neuznáva. A to napriek tomu, že "nezávislý palestínsky štát" uznalo v novembri 1988 bývalé Československo. Slovensko rezolúciu o posilnení práv Palestínskeho štátu v OSN podporilo. Ako informoval minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár (Smer-SD), za rezolúciu Slovensko zahlasovalo preto, aby podporilo mierové riešenia dvoch štátov - Palestíny a Izraela.
Situácia medzi Izraelom a Palestínou
Rezolúcia o rozdelení Palestíny
Valné zhromaždenie OSN prijalo 29. novembra 1947 rezolúciu číslo 181 o rozdelení Palestíny, ktorá bola vtedy mandátnym územím Spoločnosti národov pod správou Británie. Mali vzniknúť dva štáty, židovský a arabský, a Jeruzalem mal byť pod medzinárodnou správou.
Arabské krajiny rezolúciu odmietli, a tak v roku 1948 vznikol len Izrael, zatiaľ čo Palestínčania na svoj štát stále čakajú. Následne sa medzi Izraelom a arabskými štátmi rozhorelo päť veľkých vojen a rad menších konfliktov, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili dianie prakticky v celom svete.
Niekoľko mesiacov po začiatku prvej intifády (palestínskeho povstania proti izraelskej okupácii) vyhlásil líder Organizácie pre oslobodenie Palestíny (OOP) Jásir Arafat v Alžíri 15. novembra 1988 "založenie palestínskeho štátu" s hlavným mestom Jeruzalemom. O niekoľko minút neskôr Alžírsko oficiálne uznalo "nezávislý palestínsky štát". O týždeň neskôr rovnaký krok urobilo na 40 krajín vrátane Číny, Indie, Turecka, väčšiny arabských a afrických krajín a krajín sovietskeho bloku vrátane Československa.
OOP týmto aktom v roku 1988 tiež okrem iného uznala existenciu Izraela aj zásady viacerých rezolúcií OSN, čo umožnilo zvolať medzinárodnú konferenciu o Blízkom východe a následne uzavrieť niekoľko izraelsko-palestínskych dohôd.
Po hlasovaní vo Valnom zhromaždení OSN 29. novembra 2012 bol štatút Palestíny povýšený na nečlenský pozorovateľský štát (rovnako ako Vatikán). Za hlasovalo 138 krajín, proti bolo deväť štátov vrátane ČR (jediná členská krajina Európskej únie), USA či Kanady, 41 štátov sa zdržalo hlasovania.
Palestínčanom to umožnilo zúčastniť sa na diskusiách vo Valnom zhromaždení a vstúpiť do niektorých medzinárodných inštitúcií vrátane Medzinárodného trestného súdu (ICC). Prezident palestínskej samosprávy Mahmúd Abbás potom 3. januára 2013 podpísal dekréty, ktorými zmenil názov palestínskej autonómie na „Palestínsky štát“.
Palestína sa usiluje o plné členstvo v OSN
Aby sa ale mohla stať 194. členom OSN, musela by návrh na prijatie najprv schváliť Bezpečnostná rada. Vlani v apríli takýto návrh získal podporu 12 z 15 členov tohto orgánu. Spojené štáty ako jeden z piatich stálych členov s právom veta ho však odmietli, Británia a Švajčiarsko sa zdržali.
Podľa USA by nezávislý palestínsky štát mal byť ustanovený cez priame rokovania medzi Izraelom a palestínskou samosprávou, nie prostredníctvom OSN. Výsledok privítal Izrael, zatiaľ čo palestínska samospráva so sídlom na Izraelom okupovanom Západnom brehu Jordánu ho odsúdila.
Palestínčania sa dostali k pomoci - obdržali múku
Nemecko uznanie zatiaľ neplánuje
Oznámil to hovorca nemeckej vlády Stefan Kornelius. Dodal, že bezpečnosť Izraela má pre Nemecko prvoradý význam. Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok oznámil, že jeho krajina uzná existenciu Štátu Palestína v septembri na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku.
"Nemecko trvá na svojom presvedčení, že len vyjednané dvojštátne riešenie môže priniesť Izraelčanom a Palestínčanom trvalý mier a bezpečnosť. Uznanie palestínskeho štátu vníma naďalej ako jeden zo záverečných krokov na ceste k uskutočneniu dvojštátneho riešenia," uviedol vo vyhlásení Kornelius. Bezpečnosť Izraela má podľa neho pre nemeckú vládu prvoradý význam. "Nemá teda v krátkodobom horizonte v pláne uznať palestínsky štát," dodal.
Hovorca vlády kancelára Friedricha Merza zopakoval, že z pohľadu Nemecka je teraz nutné uzavrieť prímerie vo vojne v Pásme Gazy. Na slobodu sa musí dostať aj rukojemníkov, ktorých už takmer dva roky zadržiava palestínske teroristické hnutie Hamas. Hamas musí byť odzbrojený. "Izrael musí okamžite a drasticky zlepšiť katastrofálnu humanitárnu situáciu v Gaze," zdôraznil tiež vládny hovorca. Dodal, že Izrael nesmie podnikať žiadne kroky k anexii okupovaného Západného brehu Jordánu.
Nemecká vláda je podľa Korneliusa v neustálom kontakte s izraelskou vládou premiéra Benjamina Netanjahua a medzinárodnými partnermi. "Je pripravená zvýšiť tlak, ak nenastane pokrok," zdôraznil. Dodal, že na splnení požadovaných krokov sa Berlín zhoduje s Londýnom a Parížom. "To platí napriek známym rozdielnym pozíciám k otázke správneho momentu uznania (palestínskeho štátu)," uviedol Kornelius. Dnes si kvôli situácii v Gaze má Merz telefonovať s Macronom a britským premiérom Keirom Starmerom.
Nemecké vlády označujú existenciu a bezpečnosť Izraela za štátny záujem predovšetkým kvôli historickej zodpovednosti Nemecka voči Židom plynúcej z holokaustu. Nemeckí nacisti a ich prisluhovači za druhej svetovej vojny, od ktorej konca tohto roku uplynulo 80 rokov, zavraždili zhruba šesť miliónov Židov.
Uznanie musí byť spoločne s Izraelom
Uznanie palestínskeho štátu sa musí uskutočniť súčasne s uznaním Izraela týmto novým štátom, povedal podľa agentúry Reuters taliansky minister zahraničia Antonio Tajani. Nepriamo tak reagoval na štvrtkové vyhlásenie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, že Francúzsko uzná existenciu Štátu Palestína v septembri na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. "Palestínsky štát, ktorý neuzná Izrael, znamená, že problém nebude vyriešený," povedal Tajani na stretnutí svojej politickej strany Forza Italia.
Macronovo rozhodnutie dnes privítal palestínsky prezident Mahmúd Abbás, ktorý to podľa agentúry AFP označil za víťazstvo pre palestínsku vec. Z európskych lídrov sa k Macronovmu oznámeniu pozitívne vyjadril španielsky premiér Pedro Sánchez. Macrona naopak kritizovali Spojené štáty a Izrael.
Pozrite si aj archívne video:
Súvisiace články
Najčítanejšie správy
Odporúčame
