Svet rekordne zbrojí. Tento trend bude pokračovať

HAAG / Členské krajiny NATO by do zbrojenia mali dávať päť percent HDP. Ani to nemusí Rusku zabrániť útoku na Európsku úniu. Výdavky na zbrojenie pritom už minulý rok lámali rekordy.

Členské krajiny Severoatlantickej aliancie (NATO) hľadajú v holandskom Haagu zhodu na tom, ako a o koľko zvýšiť výdavky na zbrojenie. Súčasná bezpečnostná situácia vo svete, a najmä v Európe po februári 2022 a útoku Ruska na Ukrajinu si žiada, aby krajiny zbrojili o niečo viac. Skúsenosť ukázala, že súčasná méta dvoch percent HDP nestačí a Spojené štáty americké, ako najsilnejší hráč, žiadajú päť percent HDP. To sa niektorým členským krajinám nepáči.

Faktom ostáva, že svet zbrojí ako nikdy predtým, najmä čo sa týka použitých finančných prostriedkov. Výdavky na zbrojenie rastú už desiaty rok po sebe. Len vlani vzrástli oproti roku 2023 celosvetovo o 9,4 percenta na viac ako 2,7 bilióna amerických dolárov. Vyplýva to zo štúdie Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI).

Nesplniteľná méta?

Požiadavka zvýšiť výdavky na päť percent HDP sa mnohým politikom, vrátane tým slovenským, zdá prehnaná. Už len dvojpercentnú hranicu sa ešte v roku 2015 darilo splniť len trom členským krajinám NATO. Do konca roka 2024 túto hranicu prekonalo 23 z 32 členských krajín, najmä tých z Európy. „Tento skok zdôrazňuje záväzok Európy posilniť svoje armády a znížiť svoju závislosť na externé bezpečnostné záruky,“ píše vo svojej štúdii George Friedman z think-tanku Geopolitical Futures.

Práve USA pod vedením prezidenta Donalda Trumpa tlačí na ostatných partnerov v rámci NATO, aby na obranu míňali viac a nespoliehali sa len na Washington. Trump dokonca pohrozil aj možným odchodom zo zväzku. Generálny tajomník NATO Mark Rutte ale situáciu upokojuje. „Európski spojenci sa nemusia obávať o záväzky Washingtonu voči aliancii. Prezident USA a najvyššie americké vedenie sú úplne oddaní NATO,“ vyhlásil Rutte pred začiatkom samitu v Haagu.

Rekordné výdavky

Do zbrojenia v minulom roku najviac investovali Spojené štáty americké, ktoré rebríček vedú sumou 997 miliárd dolárov. To je trikrát viac ako Čína, ktorá je druhou v poradí so sumou 314 miliárd dolárov. „V roku 2024 rástli výdavky vo všetkých krajinách Európy s výnimkou Malty. Celkový rast predstavoval 17 percent a sumu 693 miliárd dolárov,“ konštatuje vo svojej ročenke inštitút SIPRI. Investície vo východnej Európe , vrátane Ruska, vzrástli o 24 percent, v strednej Európe o 14 percent.

„V Rusku investície do zbrojenia vzrástli v priebehu roka o 38 percent, na Ukrajine o 2,9 percenta,“ upresňuje inštitút. Spomedzi krajín NATO v Európe najviac investovalo Rumunsko, Holandsko, Poľsko a Nemecko.

Zbrojovky v pluse

Na svoje si vlani prišli aj zbrojárske spoločnosti. Zisky stovky najväčších výrobcov zbraní v roku 2023 dosiahli 632 miliárd dolárov, čo je o 2,8 percenta viac, ako rok predtým. Dáta z vlaňajška nie sú k dispozícií, no podľa SIPRI v nich možno očakávať značný nárast.

Spomedzi stovky najúspešnejších zbrojárskych firiem bolo 41 zo Spojených štátov, ktoré dohromady zarobili 317 miliárd dolárov. Najúspešnejšie boli firmy Lockheed Martin, RTX, Northrop Grumman, Boeing a General Dynamics. V prvej desiatke sa na šiestom mieste nachádza britská BAE Systems, na siedmom ruský Rostec a prvú desiatku uzatvárajú čínske spoločnosti Avic, Norinco a CETC.

+305 fotiek

Vojna na Ukrajine

​Mier ako hrozba?

Po útoku Ruska na Ukrajinu si viacerí európski hráči uvedomili slabosť Európskej únie, respektíve členských krajín NATO v Európe v oblasti zbrojenia. Február 2022 totiž ukázal, že podobné útoky môžu prísť náhle a je potrebné sa na ne pripraviť. Najmä ak Rusko ostáva podľa niektorých odborníkov stále hrozbou.

„Podľa odhadov NATO, Nemecka, Poľska, Dánska a Pobaltských krajín je Rusko na prípadný útok voči členskej krajine aliancie pripravené za tri až desať rokov. Môže to byť aj skôr,“ uvádza analýza Alexandra Burlikova a Guntrama Wolffa z bruselského ekonomického think-tanku Bruegel. Podľa oboch autorov je preto nevyhnutné aj naďalej podporovať Ukrajinu vojensky. Aj tu ale Európa ťahá za kratší koniec. Vojenská podpora Kyjevu zo strany USA doteraz činila približne 64 miliárd dolárov, zatiaľ čo Európa, vrátane Veľkej Británie, poslala približne 62 miliárd.

Otázkou je, ako by na zbrojenie v Európe a aj v Rusku zapôsobil prípadný mier medzi Moskvou a Kyjevom. „Ak by došlo k prímeriu, Rusko by pravdepodobne pokračovalo v rozbehnutej zbrojárskej výrobe, a stala by sa tak impozantnou hrozbou pre celú Európsku úniu,“ pripomína Burlikov a Guntram. EÚ tak spolu so spojencami, Veľkou Britániou a Nórskom, by museli investovať nemalé peniaze do masívnej zbrojárskej výroby.

​