Zaistené milióny, luxusné autá a domy. Čo sa s nimi stane po policajných akciách?
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
SLOVENSKO / Drogy, zbrane, luxusné autá, hotovosť či nehnuteľnosti za milióny eur. Policajné razie každoročne odhalia obrovské množstvo majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti. Čo sa s ním deje po skončení vyšetrovania?
Policajné razie prinášajú okrem zadržaných osôb aj množstvo zaisteného majetku – od drog a zbraní, cez autá a elektroniku, až po nehnuteľnosti či hotovosť. Čo sa s týmito vecami ďalej deje? Kam putuje všetko, čo polícia získa pri potláčaní trestnej činnosti? Odpovede prinášajú hovorca Prezídia PZ SR Roman Hájek a advokát Milan Ficek.
Minuloročná akcia, pri ktorej bolo zaistených 4 kg drog a 170-tisíc eur, je len jedným z príkladov rozsahu majetku, ktorý polícia zhabe. Okrem zakázaných látok vtedy polícia zaistila aj telekomunikačné prostriedky, počítače, autá a dokonca zbrane. Celkovo policajti za minulý rok zaistili viac než 2,5 tony drog v hodnote presahujúcej 200 miliónov eur. Otázka, kam sa tento majetok ďalej uberá, je opodstatnená a zaujíma mnohých.
Kľúčový je účel
O osude zaisteného majetku rozhoduje predovšetkým jeho povaha a význam pre trestné konanie. Ak je vec kľúčová pre vyšetrovanie, napríklad ako dôkaz v podobe drog či zbrane použitej pri trestnej činnosti, stáva sa súčasťou trestného spisu.
Drogy a zbrane
Zaistené omamné a psychotropné látky podliehajú osobitným predpisom, ako uvádza Roman Hájek, hovorca Prezídia PZ SR: „Policajný zbor s nimi manipuluje v súlade so zákonom o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch.“ Ich konečný osud je podľa advokáta Milana Ficeka jasný: „Tie sa obyčajne spália alebo iným spôsobom tepelne zničia,“ dodáva.
Elektronika, autá a nástroje zločinu
Policajné záťahy často odhaľujú aj množstvo elektroniky – mobily, počítače, či autá. Tieto predmety, ak boli použité na spáchanie trestného činu alebo naň boli určené, sú klasifikované ako „nástroje trestnej činnosti“. Roman Hájek vysvetľuje, že sa „odčerpávajú rovnako ako výnosy z trestnej činnosti“. Ich správa si vyžaduje špecifický prístup. Ako hovorí Milan Ficek: „Napríklad motorové vozidlá – musí sa o ne niekto starať, čiže štát si objedná nejakú súkromnú spoločnosť, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť a ona sa stará o tieto vozidlá.“
Nehnuteľnosti – Správa štátom
Pokiaľ osoby spojené s trestnou činnosťou vlastnili domy alebo nebytové priestory, aj tie môžu byť zaistené. Po prepadnutí alebo zhabaní veci sa jej vlastníkom stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe medzinárodnej zmluvy, ako uvádza Roman Hájek. Správa takýchto nehnuteľností je komplexná úloha. Advokát Milan Ficek vysvetľuje: „Nehnuteľnosti spravuje špeciálny orgán, ktorý vznikol počas pandémie a zaoberá sa zaisteným majetkom. Jeho úlohou je starať sa o ne, môže ich prenajať alebo zveľaďovať, aby neschátrali.“
Rýchlo sa kaziace tovary
Menej častým, no predsa sa vyskytujúcim druhom zaistených vecí, sú tie, ktoré podliehajú rýchlej skaze, napríklad potraviny. V takýchto prípadoch sa štát snaží o ich rýchle „zbavenie sa“. Milan Ficek objasňuje: „Môžu byť napríklad predané a výťažok potom môže byť uložený. Ak sú to peniaze z predaja, tak tie peniaze môžu skončiť aj v rukách štátu.“
Hotovosť
Pravdepodobne najviac zaujíma osud zaistených peňazí. Často ide o tisíce, ba priam desaťtisíce eur, získané trestnou činnosťou. Ako s nimi naloží štát?
„Takéto financie, ktoré sa nájdu v rámci trestnej činnosti, skončia väčšinou v rukách štátu a štát je tým konečným beneficientom týchto finančných prostriedkov,“ hovorí Milan Ficek. Na rozdiel od drog, peniaze sa neničia. „Nerobí sa to, že tie peniaze sa spália alebo zničia, jednoducho tie bankovky majú stále tú hodnotu,“ uzatvára advokát.