Analytička o situácii v Iráne: Odvetou môžu byť aj teroristické činy jednotlivcov

BRATISLAVA / Americké údery na iránske jadrové zariadenia vyvolali ostrú reakciu Teheránu a otvorili otázku, či sa región rúti do nebezpečnej vojny. Analytička Eva Taterová z Ústavu pre súčasné dejiny Akadémie vied Českej republiky analyzuje situáciu a hovorí o možných dôsledkoch a budúcom vývoji.

Irán hrozí odvetou a bojuje o prestíž

"Spojené štáty zradili diplomaciu a vstúpili do nebezpečnej vojny," zaznelo z Teheránu po amerických útokoch. Podľa Evy Taterovej je táto reakcia nielen odkazom na prerušené rokovania o jadrovom programe, ale aj vážnou vyhrážkou. "Irán asi na tie udalosti musí nejakým spôsobom reagovať, pretože v hre sú nielen jeho jadrové a ďalšie vojenské zariadenia, ale vlastne aj prestíž celého iránskeho teokratického režimu," vysvetľuje Taterová. "Režimu hrozí, že by mohol finálne padnúť, pretože v okamihu, kedy ukáže svoju slabosť, tak je to určitý signál voči jeho protivníkom."

Otázkou zostáva, akú formu odvety Teherán zvolí. Taterová upozorňuje, že je to ťažké odhadovať s ohľadom na možné dôsledky a vojenské možnosti Iránu.

Prečítajte si tiež

ONLINE: Izrael zničil vyše polovicu iránskych raketových zariadení

​

Sila nahrádza diplomaciu

Posledné udalosti na Blízkom východe sú ďalším dôkazom, že diplomacia stráca svoju pozíciu a krajiny uprednostňujú silu. "To je bohužiaľ určitý trend, ktorý sa v posledných rokoch v medzinárodnom prostredí objavuje," hovorí analytička a dodáva: "Situácia na Blízkom východe, na Ukrajine alebo v niektorých afrických krajinách ukazuje, že skutočne diplomacia nemá tak silnú pozíciu ako sa v minulosti myslelo a že mnoho aktérov skutočne rozumie iba jazyku sily."

Podľa Taterovej tento trend posilnil najmä po roku 2000, kedy nastúpili rôzne režimy, ktoré v diplomaciu príliš neveria.

Irán stále dokáže spôsobiť škody

Napriek intenzívnym útokom Izraela a USA je Irán stále schopný zasahovať ciele a spôsobovať škody. Pokračujú aj vzájomné útoky medzi Izraelom a Iránom, pričom tie iránske spôsobili zranenia desiatok ľudí a zničili viaceré budovy v Tel Avive.

Taterová pripomína, že Irán sa na stret s Izraelom a Spojenými štátmi pripravoval desaťročia. "Určite musí mať ešte niečo v zásobe," hovorí. Hoci sa iránska palebná sila v posledných dňoch znížila, stále dokáže spôsobiť rozsiahle škody a straty na životoch.

Prečítajte si tiež

Triumfálne vyhlásenia v Bielom dome taja vážne obavy: Hrozí dlhotrvajúci konflikt s Iránom?

​

Americké údery: Zničenie iránskeho jadrového programu?

USA použili pri útokoch na iránske jadrové komplexy veľkú silu, vrátane bunkových bômb na komplex Fordó. Podľa Taterovej bola táto intenzita útoku dostačujúca na zničenie týchto zariadení. "V túto chvíľu sa zdá, že tie americké útoky zo včerajšej noci dokázali iránsky jadrový program veľmi pravdepodobne paralyzovať, možno aj úplne zničiť a veľmi pravdepodobne odložiť jeho realizáciu o mnoho rokov," dodáva.

Hlavný dôvod: Iránska jadrová hrozba

Podľa britského premiéra Keira Starmera USA zaútočili na Irán, aby zmiernili hrozbu jadrového programu. Taterová s tým súhlasí a pripomína, že o iránskom jadrovom programe sa vyjednávalo viac než 20 rokov. "Iránska jadrová hrozba sa akcentovala dlhodobo s tým, že to má byť hrozba nielen pre Izrael a nielen pre Blízky východ, ale de facto aj pre západný svet voči ktorému Irán dlhodobo stojí na opačnej strane barikády."

Taterová pripúšťa aj možnosť, že cieľom bolo destabilizovať iránsky režim, ktorý podporuje rôzne radikálne skupiny na Blízkom východe.

Čo bude nasledovať?

Napriek zničeniu jadrových zariadení sa Irán pravdepodobne nevzdá svojho jadrového programu, ale jeho obnova bude trvať mnoho rokov. Taterová upozorňuje, že možnosti Iránu sú v tejto chvíli limitované, ale stále existuje riziko odvety. Tá by sa mohla prejaviť útokmi na ciele v Izraeli a americké základne v regióne, ako aj teroristickými útokmi.

V Istanbule sa dnes stretnú šéfovia diplomacií islamských štátov. Taterová upozorňuje, že podpora Iránu bola doteraz skôr deklaratívna. Očakáva sa, že jemenský Husíovia znásobia svoje útoky na Izrael a USA. Okolité arabské štáty sa síce obávajú nestability, ale zároveň sa snažia vyhnúť eskalácii, ktorá by mohla ohroziť ich vlastnú ekonomiku. Jednou z možných odpovedí Iránu by mohlo byť zablokovanie Hormuzského prieplavu, čo by malo obrovské dopady na globálny obchod s ropou.

​