Triumfálne vyhlásenia v Bielom dome taja vážne obavy: Hrozí dlhotrvajúci konflikt s Iránom?

WASHINGTON / Americké údery na iránske jadrové zariadenia, ku ktorým došlo v noci na nedeľu, prezident Donald Trump najprv oznámil na sociálnej sieti Truth. Následne vystúpil s prejavom z Oválnej pracovne Bieleho domu, kde pôsobil triumfálne. Za oponou sa však skrývajú vážne obavy z ďalšieho vývoja situácie.

Obavy z iránskej odvety

Podľa informácií denníka Politico panujú v administratíve Spojených štátov obavy z možného iránskeho protiútoku. Rozhodnutie vyslať do Iránu bombardéry B-2 by mohlo Spojené štáty zatiahnuť do dlhotrvajúceho blízkovýchodného konfliktu, ktorému sa Trump sľúbil vyhnúť.

"Nevieme, nakoľko nás to vtiahne do niečoho zdĺhavého," citoval Politico anonymný zdroj z Trumpovej administratívy. Obavy súvisia aj s rizikom eskalácie. "Je tu veľké riziko eskalácie," dodal zdroj oboznámený s diskusiami v administratíve. Ak by iránska reakcia spôsobila masové obete, vrátane Američanov, zvýšil by sa tlak na Spojené štáty, aby sa do konfliktu aktívne zapojili.

Prečítajte si tiež

ONLINE: Izrael zničil vyše polovicu iránskych raketových zariadení

​

Irán hovorí o vojne a sľubuje odvetu

Iránske ministerstvo zahraničných vecí prostredníctvom agentúry AP uviedlo, že americké údery na iránske jadrové zariadenia sa rovnajú vyhláseniu vojny.

"Svet nesmie zabudnúť, že to boli Spojené štáty, ktoré – počas prebiehajúceho diplomatického procesu – zradili diplomaciu tým, že podporili agresívne akcie genocídneho a bezprávneho izraelského režimu," uvádza sa v rozsiahlom vyhlásení ministerstva.

Ministerstvo tiež zdôraznilo, že Irán si "vyhradzuje právo brániť sa plnou silou proti vojenskej agresii USA a zločinom spáchaným týmto zločineckým režimom a brániť bezpečnosť a národné záujmy Iránu".

Prečítajte si tiež

Analytik o kroku USA voči Iránu: Útok ma neprekvapil, ale jeho rýchlosť áno

​

Ako sa bude situácia vyvíjať? Experti načrtávajú možné scenáre

Odborník na Blízky východ Ian Parmeter z Austrálskej národnej univerzity nepredpokladá, že by situácia prerástla do ničivého globálneho konfliktu. Vo svojom článku na platforme The Conversation načrtol tri možné scenáre:

• Ústup Iránu
• Obmedzená účasť USA v konflikte z dôvodu neochoty americkej verejnosti ísť do vojny s Iránom
• Protiúder zo strany Iránu

Parmeter však upozorňuje, že Irán si je vedomý svojej vojenskej slabosti voči Spojeným štátom a rozsiahlych škôd, ktoré by mohol prípadný vojenský konflikt spôsobiť jeho krajine. Pripomína tiež situáciu z roku 2020, keď Američania zabili veliteľa iránskych elitných síl Kásema Solejmáního.

"Irán povedal, že bude nasledovať tvrdá odpoveď, ale jediné, čo urobil, bolo, že vypálil rakety na dve americké základne v Iraku, pričom nespôsobil žiadne obete a veľmi malé škody. Po tejto symbolickej odvete Irán vyhlásil záležitosť za uzavretú," dodal Parmeter.

​