Zbraň schopnú ukončiť vojnu v Iráne má v rukách len USA

WASHINGTON/TEL AVIV/TEHERÁN – Americký prezident odobril misiu voči Iránu, zatiaľ ale nerozhodol o jej oficiálnom spustení. Spojené štáty ako spojenec Izraela ako jediné disponujú zbraňou, ktorá je schopná ničiť ciele hlboko pod zemou.

Od útoku Izraela na Irán a jeho jadrový program neubehol ešte ani týždeň a administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa už formálne odsúhlasila plán útoku na Irán. Šéf Bieleho domu sa ale stále nerozhodol, kedy zaútočí. Americký prezident sa už mesiace snaží dohodnúť s Teheránom na ukončení obohacovania uránu, o ktorom iránski predstavitelia stále tvrdia, že je použitý len na mierové účely. Režimu ajatoláha Alího Chameneího tak dáva čas, aby sa rozhodol, aké budú jeho ďalšie kroky.

V prípade útoku amerických síl na Irán by sa tak Donald Trump stal prezidentom, ktorý Spojené štáty pod svojim vedením vtiahol do vojny. Vo volebnej kampani pritom sľuboval opak. Hovoril napríklad, že vojnu na Ukrajine dokáže ukončiť do 24 hodín od nastúpenia do úradu. Nestalo sa tak.

„Zázračná zbraň“

Pomoc Spojených štátov je pre Izrael kľúčová. Ak chce Tel Aviv kompletne zničiť iránsky jadrový program, musí zasiahnuť všetky jeho výskumné a výrobné kapacity. Niektoré z nich ale fungujú pod zemou. Izraelská armáda, hoci je oproti tej iránskej omnoho pokročilejšia, nedisponuje zbraňou, ktorá by dokázla zničiťciele v podzemí.

Tŕňom v oku je iránsky závod na obohacovanie uránu Fordow na juh od metropoly Teherán. Tamojšie zariadenia sa nachádzajú v hĺbke približne 80 až 90 metrov pod zemou, kam sa žiadna konvenčné zbraň nedostane. Výnimkou môže byť len presne navádzaná bomba s označením GBU-57, ktorú vyvinulo americké letectvo a okrem testov na strelnici White Sands v Novom Mexiku ešte nikdy nebola reálne nasadená. Na miesto ju dopravuje „neviditeľný“ bombardér B-2. Analytička poukazuje, že v tomto prípade môže ísť o dvojsečnú zbraň. „ Na jednej strane pomôže s likvidáciou iránskeho jadrového programu a priamo podporí Izrael, na strane druhej má eskalačný potenciál, ktorý môže Spojené štáty zatiahnuť do ďalšej vojny v regióne,“ konštatuje Heather Williams z amerického Centra pre strategické a medzinárodné štúdiá (CSIS).

​Zlyhanie diplomacie?

Ani táto špeciálna bomba nemusí celý komplex zničiť naraz. Je ale presne navádzaná, opakované útoky tak môžu celý komplex postupne zničiť. Americký bombardér sa navyše nemusí obávať prípadného útoku. Vzdušný priestor Iránu má momentálne takmer úplne pod kontrolou izraelské vojenské letectvo.

Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Rafael Grossi pripomína, že niektoré zariadenia v komplexe Fordow môžu byť ešte vo väčšej hĺbke, kam sa žiadna bomba nedostane. Riešením by tak bola invázia vojsk v plnom rozsahu. „Takéto nasadenie armády by vyvolalo zapojenie sa ďalších kľúčových hráčov v konflikte. Napríklad Ruska, ktoré sa ako spojenec Iránu chcelo podieľať na rušení iránskeho jadrového programu,“ pripomína Williamsová. Moskva už pred zapojením sa Spojených štátov do konfliktu varovala. „Zapojenie sa USA do konfliktu povedie k ďalšej hroznej špirále eskalácie,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Iróniou je, že Irán zásobuje Rusko dronmi Šáhed, ktoré Moskva nasadzuje vo svojom ťažení na Ukrajine. Rusko a Irán tiež len prednedávnom podpísali ďalšiu dohodu o rozvoji obrannej a bezpečnostnej spolupráce.

​Podľa analytičky CSIS by bola najlepšou cestou na ukončenie konfliktu diplomacia. Táto myšlienka je vzhľadom na už rozbehnutý konflikt nereálna.

Izraelský útok na Teherán

TASR/AP

Konflikt na domácej pôde

Možnosť zásahu voči Iránu medzitým okamžite rozdelila Trumpovu voličskú základňu. A to len dva týždne po tom, ako sa americký prezident rozkmotril so svojim najväčším donorom, kontroverzným miliardárom Elonom Muskom.

Republikánski jastrabi Trumpovi vytkli, že zatiahnutie Washingtonu do vojny v zámorí môže vážne poškodiť a ohroziť jeho úrad. Medzi najväčších kritikov patrí niekdajší moderátor propagandistickej televízie Fox News Tucker Carlson. „Budeme svedkami konca amerického impéria a aj koniec Trumpovho vládnutia,“ povedal. Kritický je aj Trumpov šéf jeho prvej volebnej kampane Steve Bannon. Šéfa Bieleho domu obvinil z toho, že „deportáciu votrelcov“ vymenil za zapojenie USA do vojny.

„Posledná vec, čo Američania teraz potrebujú, je nová vojna. Našou najväčšou túžbou má byť mier,“ povedal konzervatívny politický aktivista a Trumpov veľký podporovateľ Charlie Kirk, ktorý je populárny medzi americkou mládežou.

Niektorí podporovatelia amerického prezidenta z tábora republikánov, napríklad senátori Lindsey Graham z Južnej Karolíny a Tom Cotton z Arkansasu, ale nie sú proti akcii voči Iránu. „Kde zlyháva demokracia, tam treba nasadiť silu,“ nechal sa počuť Graham.

Boj proti jadrovým programom

Izrael má vo svojej histórii skúsenosť v boji s nepriateľom, ktorý sa mu vyhrážal zničením. A to aj s pomocou jadrových zbraní. Izraelská armáda v rámci operácie Opera v roku 1981 zaútočila na iracký reaktor Osirak neďaleko Bagdadu. Tento reaktor si iracký režim zaobstaral od Francúzska ešte v roku 1976.

V roku 2007 zas Izrael zaútočil na jadrový reaktor vo výstavbe pri meste Dajr az-Zaur v Sýrii, ktorý režim v Damasku získal zo Severnej Kórey. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu útok Izraela najskôr odsúdila, neskôr ale uznala jeho opodstatnenosť.