Prečo sa nám tvorí husia koža? Starý mechanizmus, ktorý v tele človeka nefunguje

SLOVENSKO / Rozmýšľali ste už nad tým, kedy sa nám tvorí husia koža a či vôbec takéto niečo ľudia vlastne potrebujú? V pravidelnej rubrike vytvorenej v spolupráci TV JOJ so SAV odpovie vedecký pracovník ústavu zoológie SAV Mgr. Marek Semelbauer, PhD.

Keď emócie postavia chlpy

Husia koža sa nám najčastejšie tvorí v momentoch emócií. Či už je to intenzívny strach, nečakané prekvapenie, alebo dokonca hlboké dojatie, naše telo reaguje zvláštnym spôsobom. A tu prichádza to zaujímavé prepojenie: tento jav má pravdepodobne súvis s obdobím, keď naši predkovia ešte disponovali hustou srsťou.

Predstavte si mačku. Keď sa cíti ohrozená, napríklad psom, snaží sa vystrašiť útočníka. Vyhrbí chrbát a typicky sa jej postavia chlpy. Tým sa opticky zväčší, pôsobí mohutnejšie a hrozivejšie, než v skutočnosti je. Podobný mechanizmus pozorujeme aj u psov, ktoré sa naježia, alebo u vtákov, ktoré si našuchoria perie, aby vyzerali väčšie. Treba si uvedomiť, že tieto zvieratá prežívajú emócie ako strach či ohrozenie podobne ako my.

Prežitok v ľudskom tele

U nás, ľudí, platí to isté. Keď cítime ohrozenie alebo prežívame výraznú emóciu, naše telo inštinktívne reaguje. Snažíme sa akoby zväčšiť, a preto sa nám snažia vztýčiť chlpy. No tu narážame na evolučný problém: máme ich tak málo, že to už nemá žiaden optický efekt. Nie sme väčší ani hrozivejší. Vnímame to len ako ten typický pocit husacej kože. Je to skrátka pozostatok, ktorý stratil svoju pôvodnú vizuálnu funkciu.

Izolácia, ktorá už nehreje

Emócie však nie sú jediným spúšťačom husacej kože. Chlpy sa nám ježia aj vtedy, keď nám je zima. Opäť ide o ten istý prastarý mechanizmus – vztýčením chlpov sa v minulosti zväčšila hrúbka izolačnej vrstvy vzduchu okolo tela, čím sa zviera lepšie chránilo pred chladom.

U nás, ľudí, to už však nefunguje. Naša izolačná vrstva v podobe hustej srsti viac-menej neexistuje. Je to len akoby pozostatok z čias, keď sme srsť ešte mali a plnila svoju funkciu.