Vo veku 101 rokov zomrel Otto Šimko, preživší holokaustu a bojovník SNP

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

SLOVENSKO / Slovenská história prišla o významnú osobnosť. Otto Šimko, preživší hrôzy holokaustu, aktívny účastník Slovenského národného povstania a hlas pamäte, zomrel vo veku 101 rokov.

Správu o úmrtí Otta Šimka zverejnila na svojej facebookovej stránke komunita Židia na Slovensku. Odchodom pána Šimka stráca Slovensko človeka, ktorý svojím životom svedčil o sile ľudskosti, odvahe a potrebe nikdy nezabúdať.

Hlas pamäte, ktorý rezonoval

"Otto Šimko bol hlasom pamäte – nielen tých, ktorí holokaust prežili, ale aj pre ďalšie generácie, aby sa hrôzy minulosti nikdy nezopakovali. Nikdy neuhol pred nikým a pred ničím, preto vzbudzoval rešpekt a obavy nečestných ľudí. Po pánovi Šimkovi ostane prázdne miesto v sieni slávy čestných a spravodlivých," vyjadrila sa stránka Židia na Slovensku. Tieto slová presne vystihujú silu a odkaz, ktorý Otto Šimko zanechal.

Detstvo v tieni rastúceho zla

Otto Šimko sa narodil v roku 1924 v Topoľčanoch. Väčšinu detstva prežil v Nitre, kde jeho otec pôsobil ako uznávaný advokát a neskôr sudca. Pokojné detstvo rodiny však radikálne zmenili rasové zákony. V septembri 1942 bol Otto spolu s rodinou pre židovský pôvod deportovaný do koncentračného strediska v Žiline.

Vďaka falošným dokumentom sa rodine podarilo dostať do pracovného tábora vo Vyhniach, kde strávili desať mesiacov. Z tábora ich vyslobodil otcov priateľ, vtedajší minister pravosúdia Gejza Fritz, ktorý otcovi udelil rezortnú výnimku. Otto si následne našiel zamestnanie ako kníhviazač vo firme Hlaviš v Liptovskom Mikuláši. V tomto meste ho v auguste 1944 zastihlo vypuknutie Slovenského národného povstania, do ktorého sa aktívne zapojil ako člen 9. liptovského partizánskeho oddielu.

Útek z väzenia a povojnový život

Ku koncu roka 1944 bol Otto Šimko zaistený a uväznený. Počas výsluchov sa mu však podarilo z väzenia utiecť a vyhnúť sa tak deportácii. Oslobodenie prežil v úkryte v Nitre. Už počas vojny vstúpil do Komunistickej strany Slovenska. Po vojne v roku 1949 absolvoval štúdium práva na Univerzite Komenského a začal pracovať na povereníctve sociálnej starostlivosti.

Cesta životom po vojne

V povojnových rokoch sa Otto Šimko stretol s politickou perzekúciou. Bol zbavený funkcie na povereníctve a preradený do výroby. Pracoval ako sústružník v Martine a neskôr ako vychovávateľ na učilišti. Od roku 1954 pôsobil v redakcii Smeny v Bratislave, kde sa venoval najmä zahraničnému spravodajstvu. Po okupácii Československa v auguste 1968 a následných previerkach musel z redakcie odísť. Do dôchodku pracoval ako podnikový právnik v stavebnom závode v Bratislave.