Pellegrini udelil v roku 2025 len jednu milosť. Týkala sa nehody s 5 obeťami

BRATISLAVA / Kancelária prezidenta SR evidovala do konca novembra 2025 spolu 582 žiadostí o milosť. Prezident Peter Pellegrini po ich posúdení vyhovel len jednej – 43-ročnému mužovi odsúdenému za usmrtenie z nedbanlivosti pri mimoriadne tragickej dopravnej nehode, pri ktorej zahynulo päť ľudí vrátane jeho maloletého syna. V 380 prípadoch prezident žiadostiam nevyhovel.

Prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini rozhodol o udelení milosti 14. apríla 2025. Týkala sa 43-ročného muža, ktorý bol právoplatne odsúdený za prečin usmrtenia v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví. Súd mu uložil trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov a zároveň zákaz viesť motorové vozidlá na šesť rokov a šesť mesiacov.

Prezident sa rozhodol odpustiť nepodmienečný trest odňatia slobody, a to pod podmienkou, že odsúdený počas dvoch rokov od udelenia milosti nespácha úmyselný trestný čin. Trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá zostáva naďalej v platnosti.

Došlo k úmrtiu 5 osôb

K tragickej dopravnej nehode došlo počas daždivého počasia. Podľa vyjadrenia prezidentskej kancelárie muž nešoféroval pod vplyvom alkoholu a neprekročil maximálnu povolenú rýchlosť.

„Prečiny spáchal z nedbanlivosti pri vedení motorového vozidla, bez požitia alkoholu, keď v dôsledku zlého technického stavu vozovky a zlej techniky jazdy v daždivom počasí dostal v zákrute šmyk. Maximálna povolená rýchlosť v danom úseku nebola prekročená. Po zrážke s protiidúcim vozidlom došlo k úmrtiu 5-tich osôb, vrátane jediného, v tom čase 10-ročného syna odsúdeného, a tiež k zraneniam ďalších osôb,“ uvádza Kancelária prezidenta.

Prezident pri rozhodovaní zdôraznil, že nešlo o úmyselný čin, ale o súhru viacerých nešťastných okolností s mimoriadne tragickými následkami.

Prečítajte si tiež

Prezident v novoročnom prejave: Spoločnosť môže stratiť niečo, čo roky tvorilo jej hodnotový základ

O milosť žiadali aj pozostalí obetí

O udelenie milosti nepožiadala len manželka odsúdeného. K žiadosti sa pridali aj predstavitelia rímskokatolíckej cirkvi, primátor mesta, v ktorom muž žije, a najmä pozostalí po obetiach nehody.
Tí podľa prezidentskej kancelárie odsúdeného osobne poznajú, nič mu nevyčítajú a uložený trest odňatia slobody považovali za neprimerane prísny a neúčelný.

„Pri posudzovaní žiadostí o milosť prihliadol prezident Slovenskej republiky najmä na skutočnosť, že odsúdený spáchal prečiny z nedbanlivosti, nešlo o úmysel. Súhrou viacerých nešťastných okolností došlo k dopravnej nehode s mimoriadne tragickými následkami. Rovnako prihliadol na osobu odsúdeného a skutočnosť, že pred spáchaním skutkov viedol riadny život, pracoval a bol živiteľom rodiny. V súčasnosti nie je trestne stíhaný a nespáchal žiaden priestupok.“

Prezident dospel k záveru, že výkon nepodmienečného trestu by v tomto prípade nesplnil svoj zákonný účel. Rozhodnutie o udelení milosti označila Kancelária prezidenta za výnimočné, motivované humánnymi dôvodmi a rešpektovaním vôle pozostalých po obetiach tragickej nehody.

Na základe čoho rozhoduje prezident? 

Prezident Slovenskej republiky môže udeľovať individuálne milosti na základe Ústavy SR. Tá mu dáva právomoc odpúšťať alebo zmierňovať tresty, ktoré uložili súdy v trestnom konaní, prípadne zahladiť odsúdenie.

Ide o výnimočný zásah hlavy štátu do právoplatných súdnych rozhodnutí, ktorý sa využíva najmä z humanitných dôvodov alebo pri mimoriadnych okolnostiach konkrétneho prípadu. Pri individuálnej milosti prezident rozhoduje samostatne, bez potreby súhlasu vlády.

Milosť môže zrušiť parlament

Pred rozhodnutím má prezident k dispozícii podklady, ktoré mu zabezpečuje ministerstvo spravodlivosti – napríklad informácie o správaní odsúdeného, jeho osobných pomeroch či postoji poškodených a pozostalých. Prezident môže trest odpustiť úplne, zmierniť ho alebo stanoviť podmienky, ktoré musí omilostený splniť.

Ústava zároveň pamätá aj na kontrolu takéhoto rozhodnutia. Ak by Národná rada SR dospela k záveru, že udelená milosť odporuje princípom demokratického a právneho štátu, môže ju trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov zrušiť. O súlade takéhoto rozhodnutia s ústavou následne rozhoduje Ústavný súd SR.