Stretnutie darcov a rodín: Orgány Barborky a Hanky spolu zachránili až 9 životov
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Na tenisových kurtoch v bratislavskej Dúbravke sa na jednom mieste stretli rodiny tých, ktorí po smrti darovali svoje orgány, ale aj príjemcovia orgánov a lekári. Stretli sa na mieste, kde svoje prvé tenisové kroky robila jedna z takýchto darkýň, 18-ročná Barborka. Už 2 roky nie je medzi nami, no jej orgány nosí v sebe ďalších 5 ľudí.
Barborka zachránila životy
"Vychovávate ju vlastne osemnásť, pomaličky devätnásť rokov a potom toto príde do života," hovorí Radovan Paluš, otec Barborky. Osemnásťročná Barborka milovala život, no v jednu noc sa všetko pre jej blízkych zmenilo. "Už tomu bude pomaličky dva roky. Mala opuch mozgu úplne z ničoho nič. Lusknete prstom, a zrazu sa vám život úplne zmení," dodáva otec Barborky.
Barborke už pomôcť nevedeli, no práve vďaka ich rozhodnutiu vedeli zmeniť život aspoň v iných piatich rodinách, kde boli pacienti čakajúci na transplantáciu orgánov. "Aspoň tá vec, že po nej niečo ostane a druhí ľudia môžu žiť. Človek verí, že niekde bije jej srdiečko," objasňuje otec Barborky. "Zachránila piatim ľuďom život," vysvetľuje MUDr. Martin Chrastina, PhD., CETC., hlavný transplantačný koordinátor.
Životy zachránila aj Hanka
Aj Hanka zomrela na prahu dospelosti. Nestihla sa stať lekárkou, no podľa jej mamy sa Hanky sen liečiť splnil. Zachránila tých, ktorí čakali na transplantáciu. "Vlastne tým, že sme prechádzali mi tou bolesťou straty, tak sme si tak priali, že aby nikto tým nemusel ísť, tak minimálne tieto štyri rodiny sa môžu tešiť," hovorí Ing. Andrea Tóthová, mama Hanky.
Na stretnutí boli aj príjemcovia orgánov
Muži sa zasa mohli vrátiť do života práve vďaka rozhodnutiu ľudí, ako sú Hankini alebo Barborkini rodičia. Obaja majú darovanú obličku. "A ďakujete mu každý deň," informuje Rudolf Belošic, príjemca darovanej obličky. "Som dnes šestnásty rok po transplantácii," reaguje Andrej Strnad, príjemca darovanej obličky.
Aké je to byť niekoľko rokov na čakačke a denne dúfať v telefonát, že majú darcu? "Telefón stále deň, noc pri sebe, bez vypnutého zvonenia a bolo nutné čakať a nevedel som, či to bude za týždeň, či to bude za mesiac, či to bude za rok," dodáva Belošic. "Lebo to je v podstate ako keby ste vyhrali lotériu," pripája sa Strnad.
Jeden človek dokonca môže zachrániť aj viac než povestných sedem životov. "Môže to byť dokonca aj viac prostredníctvom tkanív. Ja ozaj nepotrebujem, aby moja koža zhorela niekde v kremačnej peci, keď môže pomôcť niekoho dcére," informuje Chrastina.
"A vieme darovať aj obličku alebo lalok pečene za svojho života, pokiaľ splníme medicínske a psychosociálne podmienky," hovorí doc. MUDr. Zuzana Žilinská, PhD., MPH, MHA, hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva pre orgánové transplantácie.
Podľa nich je rozhodovanie pre rodiny ľahšie, ak poznali názor svojho blízkeho na darcovstvo, a rozprávali sa o tom spolu počas života. "Keď takáto situácia príde. To je situácia, ktorú nečakáme, na ktorú sa nepripravujeme, lebo to je vždy náhle. Tak je potom ľahšie to rozhodnutie," tvrdí mama Hanky. "Bola anjel tu na zemi, takže ona by určite s tým súhlasila," hovorí otec Barborky.