Africké a karibské krajiny žiadajú formálne ospravedlnenie za transatlantické otrokárstvo

GHANA / Africké a karibské krajiny vyzvali krajiny, ktoré profitovali z transatlantického obchodu s otrokmi, na formálne ospravedlnenie a odškodnenie. Tieto požiadavky zazneli na záver trojdňovej konferencie v Ghane, ktorej cieľom bolo dosiahnuť posun v úsilí o odškodnenie a spravodlivosť. Nadväzujú na prelomovú rezolúciu OSN z začiatku marca, ktorá uznala transatlantické otroctvo za „najzávažnejší zločin proti ľudskosti“ a vyzvala členské štáty OSN, aby prispeli do fondu na odškodnenie.

V období od 15. do 19. storočia bolo zajatých a prevezených do Ameriky približne 12 až 15 miliónov afrických mužov, žien a detí, aby tam pracovali ako otroci. 

Prečítajte si tiež

Pápež sa ospravedlnil za to, že Svätá stolica v minulosti schvaľovala otroctvo

​V rámci konferencie „Next Steps“ v ghanskom hlavnom meste Accra bol schválený 19-bodový plán odškodnenia. Vyzýva na komplexné odpustenie dlhov, vrátenie vyplieneného kultúrneho majetku a zriadenie globálneho fondu na odškodnenie, hoci nebola uvedená žiadna konkrétna suma. Zaoberá sa tiež neprimeraným dopadom otroctva na africké ženy a dievčatá.

Úplné, formálne a bezpodmienečné ospravedlnenie

Vedúci predstavitelia konferencie tiež vyzvali krajiny, ktoré sa v minulosti podieľali na obchode s otrokmi, aby ponúkli svoje „úplné, formálne a bezpodmienečné ospravedlnenie“. Ghanský prezident John Dramani Mahama povedal delegátom: „História od nás nežiada, aby sme zdedili vinu, ale žiada od nás, aby sme zdedili zodpovednosť“. 

Francúzsky prezident Emmanuel Macron takisto vystúpil s virtuálnym prejavom na konferencii, v ktorom uznal, že zotročení ľudia boli „dehumanizovaní a zaobchádzalo sa s nimi ako s tovarom“. Varoval však pred redukovaním reparácií za otroctvo výlučne na finančnú kompenzáciu a uviedol, že by sa nemali vnímať ako „šek vystavený na uzavretie tejto kapitoly“. 

Proti hlasovali 3 krajiny

Hlasovanie Valného zhromaždenia OSN sa uskutočnilo v marci, pričom 123 hlasov bolo za a tri hlasy – Spojené štáty, Izrael a Argentína – proti vyhláseniu transatlantického obchodu s otrokmi za zločin proti ľudskosti. 52 krajín, vrátane Spojeného kráľovstva a členských štátov Európskej únie, sa zdržalo hlasovania. Na rozdiel od rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN nie sú rezolúcie Valného zhromaždenia právne záväzné.

Ako uvádza aj spravodajský portál BBC, Spojené kráľovstvo už dlho odmieta výzvy na vyplatenie reparácií s tým, že dnešné inštitúcie nemožno považovať za zodpovedné za krivdy z minulosti.

„Žiadny súbor zverstiev by sa nemal považovať za významnejší alebo menej významný ako iný,“ uviedol vtedy veľvyslanec Spojeného kráľovstva pri OSN James Kariuki.

Veľvyslanec USA pri OSN sa k tomu pripojil a uviedol, že jeho krajina „neuznáva zákonné právo na reparácie za historické krivdy, ktoré v čase, keď k nim došlo, neboli podľa medzinárodného práva nezákonné“. Dodal, že rezolúcia OSN nebola jasná v tom, „kto by mal byť príjemcom ‚reparatívnej spravodlivosti‘“.

Reparácie doteraz nevyplatila žiadna krajina

Žiadna krajina doteraz nevyplatila reparácie potomkom zotročených Afričanov ani postihnutým africkým, karibským a latinskoamerickým národom. Väčšina reparácií vyplatených vládami mala v 19. storočí formu odškodnenia pre vlastníkov otrokov, a nie pre tých, ktorí boli zotročení.

Patrí medzi ne aj Spojené kráľovstvo – v 30. rokoch 19. storočia, po zrušení otroctva, krajina vyplatila niekdajším majiteľom otrokov sumu, ktorá by v dnešných peniazoch predstavovala viac ako 21 mld. USD.