Bez strechy nad hlavou a v zime. Redaktor TV JOJ zistil, aké to je stráviť noc pod holým nebom
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Bez tepla, strechy nad hlavou, bezpečia, istôt a bez rešpektu okolia. Ľudia bez domova žijú medzi nami, no sú to dva rôzne svety. Ten ich je plný útrap, ktoré extrémna chudoba so sebou prináša a pred ktorými, vedomky či nevedomky, spoločnosť väčšinou zatvára oči.
Preklenúť priepasť medzi dvomi svetmi sa snaží už jedenásty rok podujatie s názvom Noc vonku. Organizuje ho občianske združenie Vagus. Odvážlivci majú počas noci možnosť aspoň raz v roku okúsiť, aké to je žiť, lepšie povedané - prežívať na ulici. Vyskúšal to aj redaktor TV JOJ Jakub Prok. Na noc pod širákom sa v Bratislave podujalo viac než 40 ľudí. Základom prežitia je odhodlanie, no netreba podceniť ani materiálnu výbavu. "Snažíme sa dodržať to autentické takže kartón a sused mi požičal karimatku," opísala jedna zo zúčastnených.
Iba v Bratislave žije asi 4-tisíci a na celom Slovensku asi 70-tisíc ľudí bez domova. Ďalších takmer milión ohrozuje chudoba a sociálne vylúčenie. "Život na ulici je veľmi ťažký. Je to osamelý život plný krízových situácií," povedala Alexandra Kárová, riaditeľka OZ VAGUS. "Chudoba je jedna z najväčších ľudsko-právnych výziev Slovenska," uviedol Róbert Dobrovodský, verejný ochranca práv. "Zámerne sa táto akcia koná v zime a v pracovný deň, aby si ľudia vyskúšali, aké to je po celej noci strávenej vonku ráno vstať a ísť do práce a podať plnohodnotný výkon," dodala Alexandra Kárová.
Tesne pred spánkom ešte prekvapila návšteva terénneho pracovníka. Ubytovní je zúfalo málo a tak sú to práve ľudia ako Jakub, ktorí sa klientom na ulici snažia zabezpečiť v tom lepšom prípade aspoň základný komfort, v tom horšom aj lekársku pomoc. Nejde len o materiálnu pomoc, ale aj o obyčajný pocit, že tu pre vás niekto je. Táto noc na ulici bola iba simulovaná a ľudia spali bez obáv, s pocitom, že to kedykoľvek môžu zabaliť.
Po necelých troch hodinách skutočne začalo mrholiť a ľudia zamierili do úkrytu pod altánkom. Vstávalo sa asi hodinu pred svitaním, opodiaľ v teple ponúkalo občianske združenie vagus čaj a palacinky. Za celú noc náš redaktor prespal asi iba hodinu. "Nebolo to príjemné. Som rád, že mám kde bývať," opísal jeden zo zúčastnených.