Pred desiatimi rokmi zomrel Jaro Filip

Človek hromadného výskytu – ako o sebe Filip hovorieval – zomrel v Bratislave 11. júla 2000 vo veku 51 rokov.

Rodák z Hontianskych Moraviec (*22.júna 1949) pochádzal z učiteľskej rodiny, vyštudoval Konzervatórium v Žiline a Vysokú školu múzických umení, odbor filmová a televízna scenáristika a dramaturgia. Pracoval ako redaktor Slovenského rozhlasu, ako dramaturg Poetického súboru Novej scény, od roku 1981 ako dramaturg a herec v Divadle pre deti a mládež v Trnave.

Ako hudobník začínal so skupinou Blues Five Petra Lipu, hral s ňou aj na pražskom beatovom festivale v roku 1969. V tom roku začala jeho spolupráca s Dežom Ursinym, hral na klávesových nástrojoch v skupine Burčiak, s ktorou Ursiny nahral albumy Nové mapy ticha (1979) či Modrý vrch (1981).

Od roku 1978 spolupracoval s dvojicou Lasica - Satinský. Súbežne od roku 1979 pôsobil aj v skupine YPS. Prvým výsledkom autorskej spolupráce s dvojicou L+S bola LP platňa Bolo nás jedenásť v roku 1981. Trinásť piesní na tomto albume je z Filipovho autorského pera, sú medzi nimi Chcel by som byť, Spomínam na Paríž, V jedálnom vozni, V našej obci, Za dedinou alebo Do batôžka. Rok nato vydali druhú platňu S vetrom opreteky, opäť s hudbou Jara Filipa, medzi osemnástkou piesní bola aj skladba Čerešne. V roku 1987 vydali album s názvom My a v roku 1990 album Sťahovaví vtáci.

Začiatkom 90. rokov začala jeho spolupráca so spevákom a textárom Richard Müllerom, jej výsledkom boli hity Milovanie v daždi, Cigaretka na 2 ťahy, V tom istom meste, 24 hodín denne či Spočítaj ma.

Svoju prvú sólovú platňu Cez okno vydal v roku 1996 vo vlastnom vydavateľstve Salvador. Tu mu na oplátku napísal Richard Müller texty k desiatim piesňam, medzi ktorými boli Salvador Dali, Milovanie v hrošej koži, Už zajtra, Život či titulná Cez okno. Dva roky nato vydal ďalší sólový projekt s názvom Ten čo hrával s Dežom, z ktorého sú piesne Informácia o ovzduší, Syn nosí moju tvár, Vízum do pekla aj titulná Ja som ten čo hrával s Dežom.

Filip bol autorom scénickej hudby k divadelným a televíznym inscenáciám, k dokumentárnym aj hraným filmom. Autorsky aj herecky sa podieľal na rozhlasových a televíznych zábavných programoch, medzi nimi Záložňa, Apropo, či televízny Telecvoking. V roku 2007 vyšla v Opuse kompilácia Najkrajšie piesne Jara Filipa, v marci 2008 vyšiel album Pocta Jarovi Filipovi, kde jeho pesničky v nových aranžmánoch nahrali poprední slovenskí interpreti a skupiny. Aj Richard Müller ako poctu Filipovi nahral spoločne s Milanom Lasicom platňu Müller spieva Lasicu, Lasica spieva Müllera, Lasica a Müller spievajú Filipa, ktorá vyšla v októbri 2008. Človek hromadného výskytu – ako o sebe Filip hovorieval – zomrel v Bratislave 11. júla 2000 vo veku 51 rokov.