Slovensko čelí žalobe kvôli diskriminácii rómskych detí v školách

BRUSEL / Európska komisia (EK) v stredu, 19. apríla, zažalovala Slovensko na Súdnom dvore EÚ kvôli tomu, že účinne nerieši otázku segregácie rómskych detí vo vzdelávaní. Informuje o tom spravodajca TASR.

Komisia pripomenula, že pravidlami EÚ o rasovej rovnosti (smernica z roku 2000) sa prísne zakazuje diskriminácia na základe etnického pôvodu v kľúčových oblastiach života vrátane vzdelávania. Na Slovensku sú ale rómske deti často umiestňované do špeciálnych škôl pre žiakov s miernym mentálnym postihnutím. A aj mnohé rómske deti, ktoré sú zapojené do hlavného vzdelávacieho prúdu, sú často segregované v oddelených triedach alebo školách.

Žaloba EK za segregáciu je dôsledkom toho, že sa v tomto roky nič nedialo, tvrdí premiér

Žaloba Európskej komisie (EK) za nedostatočné riešenie segregácie Rómov v školách je dôsledkom toho, že sa v tejto otázke roky nič nerobilo. V reakcii na aktuálne rozhodnutie EK obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie to po stredajšom rokovaní vlády skonštatoval dočasne poverený premiér Eduard Heger.

Šéf povereného kabinetu zároveň zdôraznil, že EK ocenila súčasné vedenie štátu za kroky, ktoré podniklo v tejto oblasti. "Dobre si uvedomujú, že to nie možné vyriešiť hneď, rovnako aj to, že do intenzity riešenia vstúpila aj pandémia a energetická kríza, ktorej sme museli čeliť. No rozumiem, že i tak, vzhľadom na danú situáciu, musia mať kritický postoj," dodal dočasne poverený premiér.

Kritika poslancov smeruje aj k súčasnému vedeniu rezortu školstva

Poslanec Európskeho parlamentu (EP) Peter Pollák starší a poslanec Národnej rady SR Peter Pollák mladší však kritiku smerujúcu k vedeniu rezortu školstva namierili aj na ministrov v aktuálnom volebnom období. "Tak ako ostatní, ani ministri Gröhling a Horecký v tejto veci neurobili absolútne nič, a to aj napriek tomu, že v programovom vyhlásení vlády mali presný návod, čo majú urobiť," uviedol europoslanec, ktorý si myslí, že za posledných osem rokov, odkedy vedie v tejto EK voči Slovensku konanie, neprišiel žiadny systémový krok, ktorý by situáciu zmenil.

Pollák mladší upozorňuje, že za nečinnosť hrozia SR nielen pokuty, ale aj prehlbovanie problému rómskej komunity. Obaja preto vyzvali súčasného ministra školstva Horeckého, aby začal konať. "Aby zastavil zbytočnú pokutu, ktorá nad nami visí za dlhoročné pochybenia a aby zastavil diskrimináciu, ktorá kradne rómskym deťom ich budúcnosť," zdôraznil Pollák mladší.

Nedostatočným riešením segregácie Rómov v školách sa EK zaoberala už v roku 2015

EK už v roku 2015 iniciovala právny postup v prípade nesplnenia povinnosti proti Slovensku a v roku 2019 mu ako ďalší krok zaslala odôvodnené stanovisko. Podľa EK Slovensko odvtedy uskutočnilo niekoľko legislatívnych reforiem a prijalo viaceré stratégie a akčné plány na podporu začlenenia Rómov do vzdelávania. Avšak po dôkladnom posúdení týchto opatrení a monitorovaní situácie na mieste EK dospela k záveru, že tieto reformy sú nedostačujúce.

Diskriminácia rómskych detí vo vzdelávaní na Slovensku pokračuje, čo potvrdil aj prieskum o Rómoch, ktorý vykonala Agentúra EÚ pre základné práva (FRA). Na Slovensku navštevuje 65 percent rómskych žiakov vo veku 6 až 15 rokov školy, v ktorých sú všetci alebo väčšina žiakov Rómovia. V porovnaní s rokom 2016 to predstavuje nárast o päť percentuálnych bodov. Slovensko je tak aktuálne členským štátom EÚ s najvyššou mierou segregácie Rómov vo vzdelávaní.

Ministerstvo upozorňuje, že zatiaľ nemá k dispozícii ani len notifikáciu o žalobe

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR upozorňuje, že zatiaľ nemá k dispozícii ani len notifikáciu o žalobe, nepozná teda ani jej obsah. "Nie je zrejmé, z akého dôvodu sa EK žalobu rozhodla podať, keďže SR pravidelne Komisiu informovala o nových legislatívnych a aplikačných opatreniach zabraňujúcich segregácii v školách," dodal rezort.

Eurokomisia žaluje SR aj pre oneskorenie platieb nemocníc dodávateľom

Žaloba pre diskrimináciu Rómov nie je jediná žaloba, ktorej Slovensko čelí od Európskej komisie. Súdny dvor bude riešiť aj oneskorenie platieb nemocníc dodávateľom. Komisia na neplnenie podmienok upozornila už v roku 2017. Kritizovala, že si znižujeme konkurencieschopnosť a odolnosť podnikov, ktoré v zdravotníctve pôsobia. Európska únia pritom orgány verejnej moci zaväzuje platiť faktúry v lehote 30 dní. Pri verejných nemocniciach v lehote 60 dní.