Na VPN si spomína len polovica Slovákov

Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu Inštitútu pre verejné otázky

Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) a agentúry Focus, ktorý sa uskutočnil v prvej polovici októbra 2009 na vzorke 1 036 dospelých obyvateľov Slovenska. Sociologička Zora Bútorová z IVO tvrdí, že je to slušné číslo, keďže ide o spontánne odpovede.

"Viacero respondentov pomenúvalo revolučné hnutie VPN ako Občianske fórum alebo, čo už je kuriozita, aj ako Slobodné fórum," povedal Bútorová. V pamäti jej zostala odpoveď, kde respondent uviedol, že si nespomína na presný názov hnutia, ale pamätá si na dva zodvihnuté prsty.

Inštitút pre verejné otázky tiež skúmal, ktoré mená titulných osobností novembrovej revolúcie na Slovensku sa verejnosti najviac vryli do mysle. Až 55 percent respondentov si v prvom rade spomína na Milana Kňažka, nasledujú Ján Budaj (46 percent), Václav Havel (30 percent), Alexander Dubček (20 percent), Fedor Gál (17 percent) a Ján Čarnogurský (15 percent).

Každý z opýtaných mohol v otvorenej otázke uviesť päť mien. "Samozrejme, toto nie je testom toho, aká bola rola týchto jednotlivých osobností. Je to skôr aj o kontinuite prítomnosti a verejnej prítomnosti týchto osobností v našich médiách, na našich obrazovkách," upozorňuje Bútorová.

Podľa nej respondent celkom nerozlišuje medzi novembrovými tribúnami a medzi prítomnosťou niektorých osobností vo verejnom živote. Vo vnímaní opýtaných sa úlohy osobností z novembra 1989 prekrývajú s úlohami, v ktorých sa niektoré osobnosti vyskytovali v ďalšom období po revolúcii.

"Napríklad Milan Kňažko predstavuje človeka, ktorý s výnimkou Alexandra Dubčeka bol spomedzi uvedených pred rokom 1989 najznámejší ako vynikajúci herec a aj človek, ktorý ostal na tej obrazovke aj v celom období, ktoré potom nasledovalo," vysvetľuje Bútorová.