So zmluvou o výhrade vo svedomí vyjdeme, keď bude mať šancu uspieť, tvrdí Fronc

Fronc: Pri problémoch, ako je výhrada vo svedomí, robia dobrú robotu rôzne kresťanské organizácie a hnutia

Dodal, že pri problémoch, ako je výhrada vo svedomí, robia dobrú robotu rôzne kresťanské organizácie a hnutia. Na druhej strane spôsob, akým podľa všetkého ovplyvnili poradie na eurokandidátke KDH, nepovažuje za korektný...


      -Nezávislý poslanec Vladimír Palko (KDS) stiahol z rokovania parlamentu svoj návrh zákona o výhrade vo svedomí, ktorý trochu nečakane predložil na rokovanie aktuálnej 39. schôdze Národnej rady (NR) SR. V predchádzajúcom volebnom období to bola veľká téma KDH. Prečo ste sa nepokúsili predložiť podobný návrh vy?-

      Náš prístup je realistický a predkladáme veci, ktoré, samozrejme, sú potrebné a majú aj nádej na úspech. V takýchto vážnych veciach nemáme záujem robiť s niekým preteky, a myslím, že ani vo vzťahu ku KDS.


      -Výhrada ostáva vašou agendou, rozmýšľate nad tým, že by ste niečo také predložili, keď sa, povedzme, zmenia parlamentné počty?-

      Ja si myslím, že je to vec, ktorá je v spoločnosti odôvodnená. Ukazuje sa však, že niektoré veci treba vysvetliť aj vo verejnosti, že nestačí len prísť s návrhom. KDH od samotného návrhu neodchádza. Určite je pripravené sa takýmto problémom zaoberať.


      -Najväčší problém s výhradou vo svedomí bol, že mala byť veľmi podrobne stanovená medzinárodnou zmluvou so Svätou stolicou. Nezávislí poslanci za KDS ju však navrhli zakotviť len obyčajným zákonom, čo je predsa len iná situácia...-

      Hovorím, že to je otázka diskusie. Samotný predmet veci je podľa mňa dobrý a pre spoločnosť dôležitý. Fakt je, že medzinárodná zmluva tohto typu je zmluvou, ktorá je nad zákonmi. Ak budú niektoré veci zakotvené v zmluve, núti to Slovenskú republiku upraviť všetky ostatné zákony. Je to typ prezidentskej zmluvy, diskusiu o nej vnímam ako tému do budúcnosti.


      -A do akej vzdialenej? Slovenská republika je zaviazaná základnou zmluvou s Vatikánom skôr či neskôr vyriešiť aj otázku výhrady vo svedomí...-

      Samozrejme, že do okamihu, keď to bude mať aspoň trochu šancu byť priechodné.


      -Máme za sebou európske voľby. Ešte pred mesiacom ste boli líder eurokandidátky, podpredseda KDH, člen predsedníctva. Dnes ste už len poslanec, a to všetko z vlastného rozhodnutia. Prečo?-

      Ja som mal v predsedníctve na zodpovednosti kampaň a vôbec všetko, čo súviselo s európskymi voľbami, volebný cieľ sme mali dvoch europoslancov. To sa, aj keď trochu tesne, podarilo dosiahnuť, čiže z toho pohľadu som spokojný. Na druhej strane som bol ako líder eurokandidátky "prekrúžkovaný" a z tohto pohľadu som pokladal za celkom normálne v rámci politickej kultúry urobiť isté konzekvencie. Takpovediac, KDH stále hovorí o slušnosti, dokonca aj na billboardoch sme mali heslo Za slušný život na Slovensku, tak som pokladal za slušné takto zareagovať. Samozrejme, že v KDH ostávam fungovať.


      -Pripomína to dobrovoľnú cestu Ivety Radičovej z parlamentu, tá tiež ostala fungovať v SDKÚ.-

      Nie, myslím, že som pre KDH mnoho vecí urobil a nemám záujem túto svoju činnosť a minulosť poprieť. A problém vnímam aj v tom, že si myslím, že o preferenčných "krúžkoch" KDH do istej miery rozhodli spoločenstvá, ktoré sa pred voľbami angažovali. Myslím si, že v takýchto zápasoch treba získavať preferencie politickými prostriedkami, aj moje vzdanie sa funkcií bola istá reakcia na toto moje videnie.


      -V kuloároch sa hovorí, že jedného z europoslancov KDH "krúžkami" podporili priaznivci nezávislého poslanca Petra Gaburu, ktorý sa sám dokázal "prekrúžkovať" do Národnej rady (NR) SR na kandidátke KDH, potom sa však dostal s vedením strany do konfliktu...-

      To sú asi špekulácie, neviem na to odpovedať.


      -Keď hovoríte o spoločenstvách, akú silnú úlohu hrajú v KDH?-

      Ja si myslím, že tie hnutia si robia svoju robotu dobre, pokiaľ sa zaoberajú ochranou života a podobne, to je ich poslanie. Myslím si ale, že istým spôsobom výrazne ovplyvnili výsledok eurovolieb. Samozrejme, že každý si musí hľadať svojich podporovateľov. Ale myslím si, že by to malo ísť takpovediac na základe politických prostriedkov a politických výsledkov.


      -Nemal by to byť práve realistický pohľad, že čím je nižšia volebná účasť, tým je dôležitejšie mať "širokú rodinu a veľa kamarátov"?-

      Obávam sa, že to trošku tak funguje. Ale v rámci debát som zachytil vyjadrenie politológa o "krúžkománii". Samozrejme, popularita je dôležitá, dostal som aj email v tom zmysle, že viesť stranu má ten, kto je populárny. To ale nie je všetko, čo potrebuje spoločnosť, aby dobre fungovala. To by potom bolo dobre, že svojho času vládol Mečiar a teraz Fico, obidvaja veľmi populárni politici, ktorí krajinu stále viac a viac zaťahovali a zaťahujú do vážnych problémov.

      -Voľba populárnych politikov vyplýva z princípov demokracie...-

      Na druhej strane ale popularita ešte nezaručuje dobro pre krajinu.


      -V predvolebnej kampani KDH ste viac propagovali eurokomisára a pravdepodobne budúceho predsedu KDH Jána Figeľa, ktorý vo voľbách nekandidoval, ako eurokandidátku. Ťažko sa potom čudovať, že o "krúžkoch" rozhodovali neformálne kampane kandidátov na poslancov...-

      V prvom rade bola naša kampaň postavená na ústrednom hesle Veríme, ako vy, v rodinu a tradičné hodnoty. Myslím, že to zodpovedalo nášmu poslaniu, a ja som sa v prvom rade snažil robiť kampaň pre stranu a úspech strany. Z tohto pohľadu to nakoniec dopadlo dobre. To hovorím celkom z presvedčenia a naozaj som po celý čas počas kampane takto konal. Preto hovorím, že aj keď tam je istá miera osobného sklamania, ale s výsledkom ako takým som naozaj spokojný.


      -Celé KDH je na rázcestí, blíži sa vám jesenný snem. Otázka je, ako sa to celé zkonfiguruje, idete meniť predsedu, možno aj podpredsedov, čo si od snemu sľubujete?-

      Osobne si myslím, že KDH potrebuje nové impulzy a moje osobné presvedčenie je, že aj istý posun v orientácii svojej politiky. Má sa viac orientovať na riešenie normálnych problémov ľudí, to znamená na sociálne problémy, na vzdelanie, aj na ekonomické problémy. Jednoducho odpovedať zase politickými prostriedkami na výzvy doby, to pokladám za hlavné poslanie každej politickej strany. A to, že našim základom sú kresťanské hodnoty, je celkom prirodzené a s nami úplne zviazané.


      -Pán Figeľ, ktorý je najvážnejším kandidátom na post predsedu KDH, sa posledných päť rokov nevenoval domácej, ale európskej politike. S tým súvisí aj pomerne diplomatický a komplikovaný spôsob vyjadrovania. Bude vedieť v predvolebnom roku konkurovať politikom s ráznou, prípadne až populistickou rétorikou?-

      Treba vyčkať na čas, keď nastúpi do funkcie. Stojí pred ním veľká výzva, parlamentné voľby, on má isté obdobie na to, a nie príliš dlhé, aby strana v týchto parlamentných voľbách uspela. Z jeho návrhu vyplýva predstava o zmene stanov, že vždy po voľbách bude nasledovať snem strany, ktorý vyhodnotí výsledky volieb.


      -Najbližšie sú župné voľby, KDH je v nich tradične pomerne silnou stranou. Pozície v eurovoľbách ste napokon, aj keď tesne, obhájili. Máte nejaký špeciálny recept na jeseň, aby ste si obhájili aj pozície v regionálnych voľbách?-

      Tu je to v oveľa väčšej kompetencii jednotlivých krajov, jednotlivých žúp. Ľudia sú tam bližšie k bežným problémom, vidia ich, sú schopní vytvárať rôzne koalície. Nakoniec, volebný zákon ich aj núti takéto koalície vytvárať. Osobne si myslím, že silu obhájiť poslancov máme a určite chceme zabojovať o to, aby sme získali aspoň nejakého župana.


      -A koalíciu s akou stranou si v župných voľbách vôbec neviete predstaviť?-

      Je to síce momentálne mimoparlamentná strana, ale s komunistami určite nie. A je viac takých menších strán, ktoré sú vyslovene extrémne postavené, určite neprichádza do úvahy, aby sa s nimi robila koalícia.