Sudcovia posielajú otvorený list ministerke Kolíkovej, nesúhlasia s reformou súdnej mapy

25.11.2020 14:26 Noviny.sk Slovensko

Sudcovia posielajú otvorený list ministerke Kolíkovej, nesúhlasia s reformou súdnej mapy

BRATISLAVA / Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) verejne predstavila veľký reformný zámer novej súdnej mapy. Krok sa však nestretol s pochopením zo strany sudcov, ktorí ministerke adresujú otvorený list.

Ministerka spravodlivosti 23. novembra verejne predstavila zámer reformy súdnej mapy, ktorý iba v priebehu predchádzajúceho týždňa prezentovala po prvýkrát sudcom. "Uvedený zámer predstavuje obrovský zásah do organizácie a funkčnosti sústavy súdov, prokuratúry a polície a iných dotknutých orgánov, so zásadným dopadom na všetkých občanov," uvádza sa v liste predsedov okresných súdov v obvode Krajského súdu v Bratislave. 

Predsedovia okresných súdov v obvode Krajského súdu v Bratislave návrh reformy považujú za nesystémový a už v minulosti neosvedčený krok."Legitímne očakávané výsledky reformy, ktorými majú byť zvýšenie dôveryhodnosti a kvality súdnictva a zlepšenie podmienok na prácu a rozhodovanie pre sudcov a zamestnancov sudov, nemôžu byť totiž dosiahnuté výlučne zväčšením súdnych obvodov," vysvetľujú sudcovia. 

Predložený materiál má za pozitívny cieľ predovšetkým zrýchliť a skvalitniť súdne konanie. "Svojim všeobecným obsahom však nedáva záruku, že budú naplnené deklarované ciele a očakávané výsledky, nakoľko nemá oporu v doteraz uskutočnených známych analýzach a nerieši žiadnu z praktických otázok realizácie zámeru a jeho reálny dopad na efektívnosť justície," píše sa v liste. 

Preto sa predsedovia okresných súdov v bratislavskom kraji obracajú na ministerku spravodlivosti otvoreným listom so žiadosťou o širšiu a otvorenejšiu odbornú diskusiu o potrebe, resp. optimálnej forme novej súdnej mapy, ktorú je potrebné nastaviť tak, aby sa minimalizoval negatívny dopad na občanov a nesťažil ich prístup k spravodlivosti.

Otvorený list predsedov okresných súdov v obvode Krajského súdu v Bratislave
Ministerke spravodlivosti Slovenskej republiky

Vážená pani ministerka,

v nadväznosti na dnes zverejnenú mediálnu správu, že ste nezaregistrovali odpor k súdnej mape zo strany sudcov, považujeme za potrebné aj touto cestou vzniesť zásadné pripomienky k prezentovanému návrhu reformy súdnej mapy nakoľko doposiaľ poskytnutý priestor na vyjadrenie sa k predmetnému návrhu nepovažujeme za dostatočný.

V prvom rade nás znepokojuje, že predložený zámer svojim obsahom nedáva záruku, že budú naplnené deklarované ciele a očakávané výsledky.

Návrh reformy považujeme za nesystémový a už v minulosti neosvedčený krok, ktorým nepríde k naplneniu žiadneho z cieľov (zvýšenie dôveryhodnosti, výkonu a kvality súdnictva a k zlepšeniu podmienok na prácu a rozhodovanie pre sudcov a zamestnancov súdu) a ani očakávaných výsledkov, ktorý predložená reforma deklaruje, keď nedáva dostatočne konkrétnu odpoveď na to, akým spôsobom má navrhovanou reformou v bratislavskom kraji dôjsť k:

  • zvýšeniu dôveryhodnosti súdnictva, jeho výkonu a kvality,
  • zabezpečeniu lepších podmienok na prácu a rozhodovanie pre sudcov a zamestnancov súdov
  • špecializácii sudcov a sudkýň pre trestnú, civilnú, rodinnú a obchodnú agendu na všeobecných súdoch a pre správnu agendu v samostatnom správnom súdnictve.

Z obsahu návrhu vyplýva, že v prípade bratislavského kraja má byť uvedené dosiahnuté zväčšením súdu, resp. súdneho obvodu. O tom, že veľkosť súdu, resp. súdneho obvodu nie je v priamej úmere s rýchlosťou súdnych konaní a kvalitou rozhodovania svedčí aj zúfalý stav Okresného súdu Bratislava I, ktorý bol donedávna najväčším súdom na Slovensku, výsledky CEPEJ a pri pohľade do minulosti aj upustenie od filozofie mestského súdu v Bratislave, pričom rozčlenenie súdov na jednotlivé okresy nebola atomizáciou, ale optimalizáciou dovtedajšej súdnej mapy v dôsledku narastania súdnej agendy s cieľom zjednodušenia a zefektívnenia manažovania súdov. Súdy v rámci hlavného mesta kopírujú samosprávne členenie Bratislavy, t.z. práve aktuálna situáciu logicky umožňuje primeranú dostupnosť k súdom a nabúranie existujúcej sústavy túto iba sťaží.

Máme za to, že takúto zásadnú zmenu by odôvodňovala nefunkčnosť súdnej sústavy. Z aktuálnych dlhodobých štatistických údajov minimálne za posledné 3 roky však vyplýva, že v rámci bratislavského kraja na okresných súdoch dochádza k plynulému znižovaniu stavu nevybavených vecí v jednotlivých hlavných agendách (viď tabuľka).

Zdroj: Ján Golian

​Pre všetky súdy prvej inštancie v obvode Krajského súdu v Bratislave je už v súčasnosti zabezpečená špecializácia sudcov a sudkýň na hlavné agendy.

Správa CEPEJ nahliadala na Krajský súd v Bratislave a na okresné súdy v jeho obvode osobitne z hľadiska rozpočtu a personálneho zabezpečenia (navýšenie); špecializácia a rušenie súdov sa podľa spomínanej správy CEPEJ týkajú predovšetkým iných malých okresných súdov v iných častiach SR. Nie je vôbec zrejmé, prečo uvedený záver nebol zohľadnený pri reforme súdnej mapy.

Nápad vecí na súdy je t.č., čo však nie je stav trvalý, na osobu sudcu optimálny, avšak považujeme za dôležité uviesť, že práve štát (v prípade nášho rezortu reprezentovaný ministerstvom spravodlivosti) nebol schopný reagovať adekvátnou personálnou politikou na nadmerne vysoký nápad v minulých obdobiach, s ktorým sa permanentne personálne poddimenzované súdy logicky nedokázali doposiaľ úplne vysporiadať. Sme presvedčení aj s poukazom na výkonnosť sudcov, že súdy sú schopné pri zabezpečení dostatočného personálneho a materiálneho vybavenia v pomerne krátkom čase vybavovať nielen bežný nápad, ale aj znížiť zostatky z minulých období, a to aj bez finančne neprimerane náročnej reformy.

Vo vzťahu k deklarovanej ambícii zvýšenia kvality rozhodnutí prostredníctvom predkladanej reformy zastávame názor, že ku kvalite rozhodnutí a zjednocovanie právnej praxe navrhovaná súdna mapa nijako neprispeje, zjednocovanie právnej praxe je v súčasnosti zabezpečené prostredníctvom komunikácie kolégií a grémií okresných a krajských súdov, príp. kolégií najvyššieho súdu SR, čo priamo vyplýva aj z podstaty ich zriadenia a fungovania.

Taktiež na rýchlosť a efektívnosť konania vplýva aj zaťaženosť sudcu, ktorá je opäť závislá na dobrej personálnej politike. Navrhovanou zmenou sa nemá primárne meniť počet sudcov, nie je preto možné vychádzať z predpokladu, že sa zrýchli konanie pri rovnakom počte nápadu a z neho určeného počtu sudcov. Naopak, máme za to, že navrhovaná zmena spomalí chod súdov a tým sťaží prístup k spravodlivosti.

Je legitímnou požiadavkou počkať s úvahami o reforme minimálne do času, kým prebehne sčítanie ľudu, ktoré sa má uskutočniť v budúcom roku 2021 a hlavne do ukončenia projektu Váženia prípadov, ktorý má práve za cieľ nastaviť optimálne prerozdelenie ľudských zdrojov. Pokiaľ ministerstvo spravodlivosti nebolo doposiaľ toto schopné zabezpečiť, je otázne, ako bude schopné zabezpečiť optimálnu reformu súdnictva.

Poukazujeme tiež na to, že prístup k Mestskému súdu v Bratislave nie je konzistentný s prístupom k Mestskému súdu v Košiciach, do ktorého na rozdiel od Bratislavy budú spadať aj jeho satelitné obce. Navyše v prípade Bratislavy väčšina obyvateľstva jej okolitých obcí dochádza za prácou práve do hlavného mesta, a teda presun ich miestne príslušného súdu do inej lokality bude mať za následok skôr sťaženie prístupu k súdu (v ktorej súvislosti je tiež potrebné zohľadňovať širšie sociologické hľadiská), než reformou proklamovaný želaný výsledok dosiahnutia primeranej dostupnosti súdov.

Pre splnenie požiadavky transparentnosti, ktorej absenciu ministerstvo spravodlivosti SR opisuje tak, že „dnes na súdoch pôsobí veľa sudcov s rôznymi agendami v rôznych pomeroch, čo sťažuje procesy porovnávania“, považujeme za dôvodné skôr prepracovať metodiku porovnávania výkonnosti sudcov, než rušiť súdy. Problém procesu porovnávania nie je problémom rozhodovacej činnosti a rozhodne nemôže byť dôvodom rušenia súdov v obvode Krajského súdu v Bratislave. Transparentnosť vo vzťahu k verejnosti je potrebné zabezpečiť adekvátnou komunikáciou s verejnosťou, médiami, zverejňovaním zmlúv, súdnych rozhodnutí a pod.

Sústava súdov tak ako je navrhovaná nekorešponduje ani s usporiadaním prokuratúry, policajného zboru, štruktúrou správnych orgánov a úradov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v rodinných veciach, ktorých činnosť bezprostredne súvisí s činnosťou súdov v rámci obvodu mesta. Z materiálu vôbec nevyplýva, že by návrh bol posudzovaný aj z hľadiska potrieb a povinností týchto orgánov a či bol s nimi prerokovaný a s akým výsledkom.

Ako vyplýva z návrhu reformy, zmena obvodov odvolacích súdov prinesie zmenu aj pre občanov bratislavského súdneho obvodu, keď odvolacím súdom pre západnú časť Slovenska by sa potom stal odvolací súd v Trnave, čo je odôvodnené snahou pretrhať korupčné väzby na území mesta Bratislavy. Predložené odôvodnenie zrušenia odvolacieho súdu pre Hlavné mesto Slovenskej republiky, s poukazom na zámer pretrhnúť korupčné väzby na území mesta Bratislavy, je prenesenie zodpovednosti z jednotlivca na celý kolektív formou prezumpcie kolektívnej viny a trestnej činnosti sudcov (a tak ako je formulované aj občanov žijúcich na území hlavného mesta SR), takéto posudzovanie je nielen absolútne neprípustné a dehonestujúce a je taktiež potrebné dôrazne ho odmietnuť. Korupčné správanie je otázkou charakteru konkrétneho jednotlivca, nie zmeny sústavy súdov. Nástrojom odhaľovania korupcie, resp. akejkoľvek trestnej činnosti, nemôže byť zmena sústavy súdov. Otázkou zostáva, ako prispeje k eliminácii rizika korupčných väzieb vytvorenie troch obchodných súdov v sídlach navrhovaných odvolacích súdov.

Predkladaný návrh reformy nespracoval ani problematiku preloženia sudcov a riešenie pracovno-právnych vzťahov zamestnancov zlučovaných súdov, a to aj napriek skutočnosti, že sa jedná o oblasť, ktorá má až ústavnoprávny rozmer.

Nepochybne oceňujeme snahy rezortu spravodlivosti zvýšiť efektivitu a dôveryhodnosť súdnictva. S prihliadnutím na dopad na vymožiteľnosť práva a finančnú náročnosť je však potrebné reformy účelne zacieliť a dôsledne zhodnotiť aj prípadné riziká tak, aby sa minimalizoval negatívny dopad na obyvateľstvo, ako aj na štátny rozpočet či neefektívne nakladanie so zdrojmi EÚ. V tejto súvislosti navrhujeme ministerstvu spravodlivosti vytvoriť dostatočný časový priestor na odbornú diskusia a hľadanie spoločných riešení v záujme optimálneho nastavenia súdnej mapy SR.

S úctou


Ján Golian, predseda Okresného súdu Bratislava I, v.r.

Nora Vladová, predsedníčka Okresného súdu Bratislava II, v.r.

Roman Fitt, predseda Okresného súdu Bratislava III,
v zast. Táňou Buchvaldovou, v.r.

Daniela Kotrecová, predsedníčka Okresného súdu Bratislava IV, v.r.

Anna Križáková, predsedníčka Okresného súdu Bratislava V, v.r.

Viera Malinowská, predsedníčka Okresného súdu Malacky, v.r.

Tomáš Michálek, predseda Okresného súdu Pezinok, v.r.

Zdroj: noviny.sk/TV JOJ

Najnovšie na JOJ.SK

Prečítajte si tiež

TV Program

05:05 Noviny TV JOJ
05:40 Krimi
06:15 Ranné noviny
05:30 Súdna sieň
06:20 Súdna sieň
07:05 Moja mama varí lepšie ako tvoja
05:00 Hoď svišťom
05:35 Nákupné maniačky
06:25 Skutočné príbehy
05:00 Zatancuj si s Nely
05:05 Rybičky Flip a Flap
05:15 Tashiho svet
05:55 Philomena
07:40 Železná lady
09:35 Srdce na správném místě