Českí vojaci by mali byť rozmiestnení na Ukrajine, vyzýva prezident Pavel

PRAHA / Ak budú na Ukrajine rozmiestnené mierové jednotky, Česko by mohlo a malo byť ich súčasťou, pretože je aktívnym hráčom v mierovom procese a podporuje napadnutú krajinu od samého začiatku ruskej invázie. V rozhovore s ČTK to povedal prezident Petr Pavel. Konkrétne zapojenie bude podľa neho závisieť od podoby dohody.

"Ponúka sa aj taká myšlienka, že by vznikla pozdĺž línie dotyku, nech už bude dojednaná akákoľvek, určitá demilitarizovaná zóna. Takáto zóna by podliehala nielen technickému, ale aj fyzickému dohľadu. Pravdepodobne by došlo aj k určitému rozmiestneniu medzinárodných síl," povedal prezident.

Ministerka obrany Jana Černochová (ODS) v utorok v súvislosti s bezpečnostnými garanciami pre Ukrajinu, kde by v rámci mierových jednotiek prípadne mohli byť aj zahraniční vojaci, pre Zoznam Správy uviedla, že pre Česko nič také teraz nie je na stole. Ak by po uzatvorení prímeria mali českí vojaci na Ukrajine pôsobiť, mohlo by to byť podľa nej podobné ako po vojenskom konflikte v bývalej Juhoslávii. České jednotky by neboli na línii dotyku vojnového konfliktu, povedala.

"Neviem si predstaviť, aký bude výsledok, pretože ešte pred nedávnom ruská strana rozmiestnenie akýchkoľvek zahraničných síl na území Ukrajiny odmietala. A teraz možno dôjde k nejakej zmene postoja," uviedol Pavel. Podľa hovorcu ministerstva obrany Davida Šímu by sa mohlo v prípade zapojenia českej armády rokovať napríklad o zabezpečovaní výcviku ukrajinských vojakov či pomoci pri odmínovaní. Prípadné vyslanie vojakov by museli schváliť vláda aj obe parlamentné komory.

Diskusiu nad nutnosťou bezpečnostných garancií viedli aj v Bielom dome

Diskusiu nad nutnosťou bezpečnostných garancií pre Ukrajinu viedli v Bielom dome v pondelok americký prezident Donald Trump s ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským a lídrami viacerých európskych štátov. Pred tým v piatok rokoval Trump s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Ďalším výsledkom pondelkovej schôdzky bolo, že sa má pripraviť rokovanie Putina so Zelenským a potom aj trilaterálne s Trumpom.

Podľa Pavla je pozitívne, že sa rozbehol proces koordinovaný medzi USA, Európou aj Ukrajinou. "Je určite pozitívne aj to, že americká strana vyjadrila jednoznačne podporu bezpečnostným garanciám. Uvidíme, aká bude ich konkrétna podpora z americkej strany," poznamenal Pavel. Podstatné podľa neho teraz je, či a kedy sa stretnú Putin so Zelenským a či sa dospeje k základnej zhode na podmienkach mierového procesu.

"My by sme v tejto chvíli mali robiť všetko pre to, aby rokovania pokračovali. Mali by sme k nim pristupovať na jednej strane konštruktívne, to znamená s vôľou k určitým kompromisom, ale na druhej strane dostatočne pevne. Aby nedošlo k situácii, že za agresiu bude nakoniec odmenený agresor a potrestaný ten, kto bol napadnutý," poznamenal Pavel.

Zároveň poznamenal, že zdieľa trochu skeptický postoj fínskeho prezidenta Alexandra Stubba alebo francúzskej hlavy štátu Emmanuela Macrona. "Varujú pred tým, aby sme nepodliehali prílišnému optimizmu z vôle ruskej strany dosiahnuť rýchlo mierové riešenie. Prezident Putin mal v rukách mier v podstate od začiatku," poznamenal Pavel, podľa ktorého bolo práve na Putinovi, kedy vojnu ukončí. Ruská strana má teraz na bojisku iniciatívu, preto podľa Pavla nemusí mať Rusko jednoznačný záujem konflikt ukončiť.