Prečo vznikajú povodne? Dôvodov je podľa odborníkov viacero

Prečo vznikajú povodne? Dôvodov je podľa odborníkov viacero

BRATISLAVA / Tohoročné leto oproti iným prinieslo oveľa viac lejakov, ktoré napáchali obrovské škody na majetku. Posledné desaťročie mnohí odborníci hovoria, že aj za týmito zničujúcimi zrážkami je globálne otepľovanie. Navyše aj ľudská činnosť v lesoch, na poliach či pri výstavbe ničivú silu vody ešte znásobuje.

Tohoročné leto odštartovala prietrž mračien na východnom Slovensku, kde sa valiaca voda prehnala obcou Pichne v sninskom okrese a za pár minút obyvateľom zničila to, čo roky budovali.

Podobné situácie sa opakovali po celom Slovensku aj v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch až do druhej polovice augusta, keď ďalšia vlna lejakov zaplavila napríklad Humenné a okolité obce.

"To je všetko chyba, že sa vyťažilo v okolí dedín, všetko vyrúbané, vyčistené," vraví obyvateľ Udavského Miron Blaščák. Dlhoročná odborníčka na vodu mu dáva čiastočne za pravdu, vplyv lesa na odtok vody už so svojimi kolegami skúmala. "Zo 100 mm zrážok za 1 hodinu, les nech je zdravý a hustý, zachytí maximálne 30 mm zrážok," uviedla Pavla Pekárová z Ústavu hydrológie SAV. 

Zvyšok odtečie von z lesa. Trávnik nezachytí takmer nič a obrovské lány polí, aké bežne vídame na svahoch, pôsobia ako strecha, najmä ak je plodina vysadená po spádnici.

Typickým príkladom sú aj Račianske kopce s vinohradmi, po ktorých voda po lejakoch veľmi ľahko zbehne dole do doliny a spôsobuje záplavy. Račianske Benátky sú už takpovediac miestnym folklórom. Vodu by mierne spomaliť mohlo striedanie plodín na svahoch v pásoch po vrstevnici.

Ideálne by však boli terasovité lány polí, aké kedysi boli na dedinách. Ďalším nešťastným riešením je aj výstavba na svahoch. V zastavaných oblastiach na kopcoch je väčšina plôch vybetónovaná alebo vyasfaltovaná.

Spôsobov, ako spomaliť odtok je viacero, napríklad aj hrádze v lese, trativody, jazerá a podobne. Vedcov však trápi aj otázka, čím to je, že ničivých lejakov a záplav čoraz viac pribúda. Že je to spôsobené len globálnym otepľovaním, nesúhlasia. "K otepľovaniu prispieva aj prirodzený cyklus, ktorého príčinu ešte nevieme," informovala Pavla Pekárová. 

Výskumníci u nás i vo svete zozbierali dostupné údaje 500 rokov dozadu a dospeli k tomu, že obdobia záplav sa cyklicky striedajú, len nevedia zatiaľ preukázať, čo striedanie spôsobuje. Domnievajú sa, že smery vetrov. "V striedaní smerov vetrov, napríklad tieto udalosti, čo zažívame, sú väčšinou z južného prúdenia," vysvetľuje Pekárová. 

Čiže tzv. bleskové lejaky zvyčajne prichádzajú z juhu, kým zo západu dlhodobejšie dažde. Leto sa ešte neskončilo a podľa meteorológov ani lejaky. Nebýva výnimkou, že sa môžu vyskytnúť aj v septembri.

Zdroj: noviny.sk/TV JOJ

Najnovšie na JOJ.SK

Prečítajte si tiež

TV Program

23:10 Agentka v utajení
01:25 Môj príbeh
02:50 Vaša výsosť
22:35 Vaša výsosť
00:30 Horúce strely 2
02:00 Bieli vlci
22:50 Walking Dead IX.
00:00 Kráľovná juhu III.
00:55 Kutyil s.r.o.
23:55 No, počkaj!
00:05 Ovečka Shaun II.
00:10 Maxipes Fík II. - Divoké sny Maxipsa Fíka
22:25 Poznáš muže svých snů
00:00 Modré diamanty
01:40 Strážce spravedlnosti I.