Rozširovanie Európskej únie sa nedá zastaviť. Otázkou je, či povoliť nové prístupové rokovania

SLOVENSKO/EÚ / Má v súčasnosti význam rozširovať Európsku úniu? Nad touto otázkou sa dohadujú europoslanci a prichádzajú s novou metodikou prístupového procesu. Najhorúcejšou témou je, či povoliť prístupové rokovania so Severným macedónskom a Albánskom. A kým naši europoslanci hovoria, že by mali dostať šancu ako ju pred 16 rokmi dostalo aj Slovensko, napr. takí Francúzi sa snažia tieto rokovania blokovať.

Proces rozširovania Európskej únie sa podľa europoslancov nedá zastaviť. Otázne však je, kedy k nemu príde. Hovorí sa napríklad aj o tom, aby sa prijala maximálne jedna krajina za desať rokov. “Najhorúcejšou témou je to, či sa začnú prístupové rokovania so severným Macedónskom a Albánskom,” priblížil europoslanec Ivan Štefanec z frakcie EPP. 

Európska rada totiž pod tlakom Francúzska pred pár mesiacmi tento proces zastavila, čo sa ukázalo ako nešťastné rozhodnutie. “Bola strategická chyba, ktorá uvrhla v podstate celý región do neistoty a v Severnom Macedónsku vyvolala politickú krízu a teraz musíme tú chybu napraviť,” poznamenal europoslanec Michal Šimečka z frakcie Renew Europe. “Je to veľmi smutné, že Európska únia sa nejakým spôsobom začala uzatvárať práve teraz, keď sme zažili brexit, myslím si, že to nie je vhodné,” skonštatovala europoslankyňa Miriam Lexmann z frakcie EPP. 

Európsky parlament aj preto mení pravidlá rozširovania. Dosiaľ sa rokovania začali iba s Čiernou Horou, Srbskom a Tureckom. “Je tam veľký dôraz napríklad na plnenie kritérií v oblasti princípov demokracie, právneho štátu, fungujúcej demokracie, fungujúcej spravodlivosti,” uviedol europoslanec Vladimír Bilčík z frakcie EPP. 

V prípade rozširovania platí totiž dohoda, že s ňou musia súhlasiť všetky členské krajiny. “Tak ako my sme dostali šancu, tak si myslím, že aj krajiny západného Balkánu si zaslúžia to, aby boli súčasťou Európskej únie,” reagoval europoslanec Martin Hojsík z frakcie Renew Europe. “Ak sa nebude Európska únia orientovať na balkánsky región, prídu tam iní hráči, ktorí naozaj môžu predstavovať bezpečnostné riziko,” upozornil europoslanec Michal Wiezik z frakcie EPP.  

Cieľ novej Komisie je totiž to, aby na konci jej mandátu v roku 2024 bola aspoň jedna balkánska krajina pripravená na vstup do Európskej únie.

Aj vy možno rozhodnete o budúcnosti EÚ. Náhodne vybraní obyvatelia budú prezentovať svoje predstavy: 

​