Opozičné političky o násilí na školách: Samotný zákon problém nevyrieši

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Predstaviteľky strán PS, SaS, Za ľudí, KDH a Demokrati v piatok (2.10.) hovorili o príčinách násilia medzi mladými a možnostiach jeho prevencie. V reakcii na tragický útok na základnej škole v Staškove upozornili, že samotný nový zákon podľa nich situáciu nevyrieši. Žiadajú dostupnejšiu psychologickú pomoc, odborníkov v školách či lepšie zachytávanie rizikového správania. Zároveň vyzvali politikov, aby sa zamysleli nad tým, aké vzory a spôsob komunikácie ponúkajú mladým ľuďom. Ministerstvo vnútra reagovalo výzvou.

Predstaviteľky piatich opozičných strán reagovali na tragický útok v Staškove a upozornili na potrebu dlhodobej prevencie násilia a radikalizácie detí a mladých ľudí. Rodinám a blízkym obetí vyjadrili sústrasť, podporu adresovali aj zranenej pedagogičke, deťom, učiteľom a ďalším ľuďom, ktorých tragédia zasiahla.

Političky zároveň upozorňujú, že nový vládny zákon násilie v školách nevyrieši. Prízvukujú, že potrebujeme menej agresivity vo verejnom priestore a pozitívne vzory pre mladých. Ministerstvo vnútra následne zareagovalo výzvou, aby boli tieto poslankyne spravodlivé pri hodnotení vzorov aj vo vlastných, opozičných radoch.

Ministerstvo vnútra SR odmieta násilie alebo obťažovanie v akejkoľvek podobe

Rezort vo svojom stanovisku zároveň uviedol, že opozičné poslankyne zavádzali verejnosť o preventívnom projekte „Na vlastnej koži“. „Spájať jeho odborný obsah s vystúpením interpreta v sprievodnom kultúrnom programe je zavádzajúce a znevažuje prácu policajtov, preventistov a ďalších odborníkov, ktorí sa venujú bezpečnosti detí. René Rendy nikdy nebol súčasťou odbornej preventívnej časti projektu," tvrdí rezort.

Dodal pritom, že jeho úlohou bolo vystúpiť v sprievodnom kultúrnom programe pre širokú verejnosť a nie vzdelávať deti. Ministerstvo dodalo, že nezabezpečoval prevenciu v témach drog, kyberšikany či týrania zvierat. „Jesenná etapa je určená výlučne školám a spomínaný interpret v nej nevystupuje," uvádza sa v stanovisku ministerstva.

Výzva političiek

Podľa političiek Slovensko potrebuje dostupnú psychologickú pomoc a systém, ktorý dokáže včas zachytiť rizikové správanie. Upozornili, že samotné vytvorenie nových štruktúr nebude stačiť, pokiaľ nebudú mať dostatok odborníkov a pomoc nebude reálne dostupná v regiónoch a školách.

Za potrebné považujú vyškolený personál, odbornú pomoc pre školy či kontaktné miesto, na ktoré sa môže obrátiť rodič alebo učiteľ. Žiadajú tiež predvídateľné viacročné financovanie organizácií venujúcich sa duševnému zdraviu, práci s mládežou a prevencii extrémizmu a radikalizácie.

Upozorňujú aj na agresivitu vo verejnom priestore

Političky otvorili aj otázku vzorov, ktoré mladým ľuďom ponúkajú verejne činné osoby. Podľa nich sa prevencia násilia nemôže týkať iba prostredia škôl. Za dôležité považujú aj spôsob verejnej komunikácie a odmietanie osobných útokov, ponižovania či nenávistných prejavov bez ohľadu na to, odkiaľ prichádzajú.

Predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová v tejto súvislosti kritizovala kontakty niektorých predstaviteľov vládnej politiky a výber ľudí prezentovaných mladým v rámci štátnych kampaní. „Ak chce štát hovoriť mladým ľuďom o prevencii násilia či radikalizácii, musí veľmi dôsledne zvažovať aj to, koho im predstavuje ako autoritu a vzor. Od detí nemôžeme žiadať rešpekt, sebaovládanie a schopnosť riešiť konflikty bez agresie a zároveň vo verejnom priestore normalizovať presný opak. Prevencia násilia sa začína aj tým, aké správanie spoločnosť považuje za prijateľné,“ uviedla Remišová.

Podpredsedníčka PS Beáta Jurík poukázala na súvislosť, ktorú vidí medzi radikalizáciou mladých ľudí a mizogýniou. Kritizovala pritom agresívne prejavy voči ženám vo verejnom a politickom priestore. „Jeden zákon nič nevyrieši. Musíme si priznať, že máme celospoločenský problém a riešiť ho systémovo,“ skonštatovala Jurík.

+23 fotiek

Útok na základnej škole v Staškove

KDH navrhuje bezpečnostných koordinátorov

Poslankyňa KDH Andrea Turčanová presadzuje väčší dôraz na prevenciu priamo v školách a v online priestore. Pripomenula návrh KDH na zavedenie bezpečnostných koordinátorov a upozornila aj na potrebu odborníkov v školskom prostredí. „Tragédie na školách nezachránia miliónové kamery ani unáhlené zákazy, ale reálna prevencia v triedach a v online priestore. Návrh KDH na zavedenie bezpečnostných koordinátorov mohol chrániť naše deti a učiteľov už celý rok, ak by ho vláda nezabrzdila,“ uviedla Turčanová.

Dodala, že KDH má na aktuálnej schôdzi parlamentu aj návrh zameraný na prevenciu a bezpečnosť detí na internete. Poslankyňa SaS Vladimíra Marcinková zase upozornila, že rýchle schválenie legislatívy podľa nej neprinesie okamžitú zmenu. Za podstatné považuje záujem o mladých ľudí, dostupnosť psychologickej pomoci a spôsob komunikácie doma, v školách aj vo verejnom priestore.

„Situáciu zlepší záujem o mladých ľudí, dostupná psychologická pomoc a citlivá komunikácia tak doma, na školách ako aj v spoločnosti,“ povedala Marcinková.

Jedno miesto, na ktoré sa môže rodič obrátiť

Monika Podhorány Masariková z Demokratov zdôraznila najmä potrebu jednoduchého systému pomoci pre rodičov, ktorí spozorujú problém u svojho dieťaťa. Podľa nej by mali vedieť, na koho sa obrátiť, a dostať rýchlu odbornú pomoc. „Čo chcem ako mama? Jedno kontaktné miesto, jedno telefónne číslo, jeden človek zodpovedný za konkrétny prípad, garantovaná rýchla reakcia, dostupný psychológ, mentor, rodinná pomoc, polícia tam, kde je skutočné bezpečnostné riziko,“ uviedla.

„Jednoducho chcem aby ak poviete: "Bojím sa o svoje dieťa", štát vás nenechá samých. A tak ako každý rodič si prajem, aby sa moja Emília bezpečne vrátila domov. To dnes musí byť štandard, nie špeciálna požiadavka,“ dodala.

Predstaviteľky opozičných strán na záver deklarovali, že ochranu detí a predchádzanie násiliu považujú za tému, pri ktorej chcú postupovať spoločne.