O post ústavného sudcu sa už uchádzať nebudem, povedal Kresák pre TV JOJ. Záujem stratili viacerí

BRATISLAVA / Koaličný poslanec Peter Kresák pre TV JOJ potvrdil, že sa už nebude uchádzať o post ústavného sudcu, a to napriek tomu, že mu kandidatúru ponúkali. V opätovnej voľbe ale bude chýbať viacero známych mien. Otvorene priznali, že sú znechutení politikárčením, ktoré celý proces sprevádzalo.

Poslanec za Most-Híd a zároveň uznávaný právnik Peter Kresák bol jedným z favoritov na post ústavného sudcu. Situácia sa ale vyvinula inak. "Nebudem sa uchádzať. Dostal som ponuku, čo si vážim, ale nemám záujem," uviedol Peter Kresák. 

+29 fotiek

Zväzok Petra Kresáka

Matovič Kresáka obvinil zo spolupráce s ŠtB

Opozičný poslanec a líder hnutia OĽaNO Igor Matovič si vyžiadal spis z Ústavu pamäti národa, na základe ktorého tvrdí, že bývalý kandidát na post ústavného sudcu a koaličný poslanec za Most-Híd Peter Kresák spolupracoval so Štátnou bezpečnosťou. V dokumente z ÚPN je okrem iného podľa Matoviča uvedené, že značná časť spisu bola ešte v decembri 1989 skartovaná. Kresák obvinenia odmieta s tým, že vedome s ŠtB nespolupracoval. "Koncom roka 1987 ma opakovane vyhľadali osoby, ktoré sa predstavili ako osoby pracujúce pre ministerstvo zahraničných vecí. Prišli s tým, že majú informácie o mojom štúdijnom pobyte. A chceli ma varovať, aké hrozby mi hrozia počas môjho štúdijného pobytu. Túto možnosť som nikdy nevyužil, pretože nebol dôvod," uviedol Kresák. "V roku 1992 som sa dozvedel, že v súvislosti s mojou cestou som bol vedený ako záujmová osoba ŠtB. Je to dôkaz záujmu, nedokazuje žiadnu vedomú spoluprácu," dodal. 

Ústav pamäti národa pre televíziu JOJ uviedol, že poslanec národnej rady a kandidát na post ústavného súdu Peter Kresák je evidovaný ako tajný spolupracovník Hlavnej správy rozviedky s krycím menom ESTR. "Vami uvedená osoba je evidovaná ako tajný spolupracovník Hlavnej správy rozviedky s krycím menom ESTR. Vyplýva to zo zväzku tajného spolupracovníka ESTR, ktorý sa nachádza v Archíve Ústavu pamäti národa," uviedol riaditeľ Sekretariátu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa, Jerguš Sivoš. 

Prečítajte si tiež

Ústav pamäti národa: Kresák je evidovaný ako tajný spolupracovník Hlavnej správy ŠtB

ÚPN podľa Sivoša "nedisponuje originálmi registračných a archívnych protokolov zväzkov Hlavnej správy rozviedky. Z tohto dôvodu nezverejnil ich prepisy a digitálne kópie tak, ako to urobil pri registračných protokoloch krajských správ ŠtB." Registrácia Petra Kresáka podľa Jerguša Sivoša je verejne dostupnou informáciou. "Podľa záznamov spolupráca prebiehala od decembra 1987," dodal Sivoš. 

​Kresák nie je jediný, kto už nemá záujem uchádzať sa o post ústavného sudcu. Ústavný právnik Ján Drgonec ich označil za cirkus. "Ja som sa prihlásil v presvedčení, že sa tu deje cirkus - predstieranie hľadania odbornosti - potvrdilo sa mi to. Tým som skončil so záujmom o túto šaškáreň," uviedol Drgonec.

Priebeh voľby sudcov označili ako nedôstojný aj akademička Martina Jánošíková a sudkyňa Najvyššieho súdu Soňa Mesiarkinová. "Zdala sa mi nedôstojná tá procedúra výberu. Bolo to všetko len o politických dohodách, ktoré chápem, že by tu mali byť, ale mali by sa prelínať aj s otázkou odbornosti a to mi v tom celom troška zaniklo," vyjadrila sa akademička Martina Jánošíková. 

Pár dní pred prvým hlasovaním kandidatúru stiahla aj rektorka policajnej akadémie Lucia Kurilovská. "Smerom k tomu ako sa postupovalo v rámci samotnej voľby som si hovorila, že Ústavný súd nie je hodný takého nedôstojného správania. Ústavný súd má byť apolitická, nestrannícka a nezávislá inštitúcia," povedala Kurilovská.