Tohtoročná žatva bola najskoršia a najdlhšia

Tohtoročná žatva na slovenských poliach trvala 92 dní, od 12.júna do 9.septembra a radí sa tak medzi najdlhšie za uplynulých desať rokov. Podobnú dĺžku zaznamenala Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora ( SPPK ) aj v rokoch 2017 a 2018.  Zároveň patrí medzi historicky najskoršie žatvy u nás. Toto neobvyklé načasovanie a dĺžka zberu boli priamym dôsledkom nestabilného počasia, ktoré poznačilo jarné mesiace.​

​Jarné sucho negatívne ovplyvnilo vývoj ozimín aj jarín

Podľa SPPK v pôde chýbalo v závislosti od regiónu približne 70 až 200 milimetrov vody, čo malo zásadný vplyv na množstvo a kvalitu úrody. Výsledky žatvy potvrdili obrovské regionálne až lokálne rozdiely v množstve zrážok a následne aj úrodách. V rámci jedného podniku sa mohli vyskytnúť parcely s mimoriadne dobrými úrodami, no aj plochy, kde bola úroda polovičná. Kľúčovým faktorom bola prítomnosť zrážok v rozhodujúcich obdobiach vývoja porastov. Na Záhorí sa nedostatok zrážok pritom pretrváva už niekoľko rokov.

Prehľad úrod hlavných plodín

Monitoring SPPK ukázal výrazné medziročné výkyvy v priemerných úrodách sledovaných plodín:

* Pšenica ozimná: dosiahla priemernú úrodu 5,41 tony na hektár (t/ha), čo predstavuje medziročný pokles o 17 %.

* Pšenica jarná: s úrodou 3,92 t/ha zaznamenala ešte výraznejší pokles, konkrétne o 23 % oproti predchádzajúcemu roku.

* Jačmeň ozimný: predstavoval výnimku s priemernou úrodou 5,81 t/ha, čo je medziročný nárast o 9 %.

* Jačmeň jarný: naopak, čelil poklesu o 24 %, dosahujúc 4,72 t/ha.

* Repka: úrody repky dosiahli 3,33 t/ha, čo znamená medziročný pokles o 9 %.

Celkovo tak tohtoročná žatva potvrdila, že extrémna premenlivosť počasia a nedostatok zrážok v kľúčových fázach rastu výrazne ovplyvnili produkciu slovenských poľnohospodárov, pričom najväčšie výpadky zaznamenali krmoviny.